Zomrela manželka slovenského spisovateľa. Preložila desiatky významných diel a stála za legendárnou reláciou

Mária Hevierová bola významnou osobnosťou slovenského rozhlasového a kultúrneho sveta. Jej hlas a preklady formovali celé generácie poslucháčov i čitateľov. V utorok 23. decembra zomrela po krátkej, no ťažkej chorobe vo veku 77 rokov. Správu o jej úmrtí potvrdil jej manžel, spisovateľ Daniel Hevier.

Hevierová bola dlhé roky známa predovšetkým ako redaktorka literárnych relácií a autorka dramatizácií. Mnohí si ju pamätajú najmä vďaka relácii Najkrajší klenot. Čím všetkým prispela do slovenskej kultúry a aký bol jej odkaz?

Viac sa dočítate na druhej strane článku. Čo všetko vytvorila, preložila a po kom tu zostane ticho?

Mária Hevierová: Jej hlas znel v rozhlase desaťročia

Počas svojej dlhoročnej kariéry v Slovenskom rozhlase sa Mária Hevierová stala významnou postavou slovenskej kultúrnej scény. Pracovala ako redaktorka v literárnej redakcii, kde pripravila množstvo dramatizácií, literárnych pásiem a relácií. Najviac sa do povedomia verejnosti zapísala reláciou Najkrajší klenot, ktorá sa stala jej najpočúvanejším dielom. V relácii účinkovalo veľké množstvo osobností kultúrneho života, pričom Hevierová dbala na kvalitu výberu literárnych textov i spracovania.

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓

Jej prínos však presahoval rámec redaktorskej práce. Spolupracovala aj na prvých kvadrofonických nahrávkach v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu, čím prispela k technickému i umeleckému pokroku v oblasti zvuku.

Mária Hevierová ako prekladateľka a editorka

Okrem rozhlasovej tvorby sa Mária Hevierová intenzívne venovala aj prekladom. Do slovenčiny preložila diela významných autorov ako Jules Verne, Charles Perrault, Ismail Kadare, Boris Vian či Jiří Žáček. Jej prekladateľský záber bol mimoriadne široký – od dobrodružných príbehov cez rozprávky až po intímne denníky. „Až do posledných dní dokončovala preklad výberu z poviedok Alphonsa Allaisa,“ uviedol Daniel Hevier.

Významne sa angažovala aj vo vydavateľskom priestore. Ako editorka a jazyková redaktorka pracovala na mnohých publikáciách vydavateľstiev Hevi a Vertigos, čím sa pričinila o ich kvalitu a jazykovú precíznosť. Jej odborný prístup a cit pre jazyk ju robili rešpektovanou osobnosťou v kultúrnych kruhoch.

Nezabudnuteľným prínosom je aj jej preklad pre divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, kde sa podieľala na kompozícii Škola základ života a preložila aj hru Plač od Lenky Lagrenovej.