Ľudia hovoria, že za komunistov bolo lepšie! Odborníci nesúhlasia

Život za komunizmu je čoraz častejšie spomínaný ako obdobie pokoja, istôt a lacného chleba. Nostalgia sa v spoločnosti šíri a niektorí ľudia ju vnímajú ako realitu. Psychológovia však upozorňujú na fenomén spomienkového optimizmu, ktorý môže skresliť naše vnímanie minulosti.

Historici pritom varujú, že žiadne „zlaté časy“ v období totality neexistovali. Ceny síce boli nižšie, ale výber minimálny a kvalita života v mnohých oblastiach diskutabilná. Občianske slobody boli potlačené a cestovanie do zahraničia takmer nemožné. Bolo teda v minulosti skutočne lepšie alebo len spomíname na mladosť?

Prečo ľudia idealizujú život za komunizmu

Fenomen zvaný spomienkový optimizmus nie je len vtipným slovným spojením, ale oficiálnym psychologickým pojmom. Znamená prirodzenú tendenciu ľudskej mysle uchovávať predovšetkým pozitívne spomienky a zatláčať tie negatívne do úzadia. To, že sa dnes mnohí vracajú k spomienkam na život za komunizmu, nie je výnimkou.

Psychológovia upozorňujú, že tento jav sa netýka len starého režimu – platí všeobecne. Čím je človek starší, tým viac sa zaoberá svojimi spomienkami. Mladí ľudia si neprehliadajú fotoalbumy každý večer, ale pre šesťdesiatnikov je to bežná činnosť. A keď sa niekto vracia do 70. či 80. rokov, spomína na obdobie, keď mal o štyridsať rokov menej, bol zdravší, bez bolestí a plný elánu. „Nostalgia teda častokrát nie je o dobe, ale o vlastnej mladosti.“

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓

To je dôvod, prečo si ľudia radšej vybavia prvý bozk než prvý rozchod. Život za komunizmu bol v skutočnosti oveľa komplikovanejší, než si dnes mnohí romanticky predstavujú.

Mýtus lacného života: Čísla hovoria jasne

Obľúbený argument znie: „Roh­lík za 30 halierov, maslo za desať korún.“ Znie to ako sen. Lenže je zásadný rozdiel medzi nominálnou a reálnou cenou. Keď sa porovnajú platy a ceny, výsledok je jednoznačný: dnes si toho kúpime viac.

V roku 1989 bolo možné za priemernú mzdu kúpiť 317 kociek masla. Dnes, aj pri cene 70 centov za maslo, si za mediánový plat kúpite až 590 kociek. A to nehovoríme o rozmanitosti tovaru – vtedy ste stáli v radoch na banány, dnes máte v obchodoch všetko po celý rok.

„Fakt, že bol menší výber, vytváral dojem, že sa minulo menej. Ale len preto, že sa toho dalo menej kúpiť.“

Áno, niektoré služby ako kino alebo kaderník boli lacnejšie. Rovnako aj energie a nájom. Lenže tieto „výhody“ boli výsledkom centrálne riadenej ekonomiky, ktorá bola neefektívna a dlhodobo neudržateľná. Elektronika či nábytok boli pritom extrémne predražené a často nekvalitné. A mnohé produkty ste museli pašovať zo Západu.

Život za komunizmu bez slobody a v smogu

Ďalším častým mýtom je „čisté životné prostredie“. Lenže fotografie českých hôr v 80. rokoch alebo smog nad Ostravou hovoria jasnou rečou. „Vltava bola taká znečistená, že by sa v nej nikto kúpať nechcel.“

Práve ekologické protesty patrili k impulzom, ktoré viedli k spoločenským zmenám a k pádu režimu.

Pokiaľ ide o mezilidské vzťahy, je pravdou, že vtedy boli menšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými. No rovnostársky prístup môže byť tiež demotivujúci. Kto by chcel zarábať rovnako ako ten, kto len predstiera, že pracuje?

Navyše, atmosféru dôvery zničil systém donášania. 80 000 ľudí spolupracovalo s ŠtB, často na vlastných susedov či kolegov. To rozhodne nevytvára dojem idylických vzťahov.

Záver: Spomienky nestačia, dôležité sú fakty

Áno, život za komunizmu mohol niekomu pripadať jednoduchší. Ale za cenu obmedzenia slobody, nedostatku tovaru, nízkej kvality služieb a represie voči tým, ktorí nesúhlasili s režimom?

Tí, ktorí dnes spomínajú na tlačenku a pivo za pár korún, často zabúdajú na zatvorené hranice, ideologickú cenzúru a ľudí zatýkaných za názory.

Psychológovia a historici sa zhodujú: minulosť bola skreslená cez spomienkový optimizmus. A politici, ktorí dnes sľubujú návrat tejto doby, sľubujú niečo, čo nikdy reálne neexistovalo.