Slovensko prekročilo hranicu 50 % verejného dlhu, čo aktivovalo ústavnú brzdu. Podľa zákona musí vláda do parlamentu predstúpiť a požiadať o vyslovenie dôvery. Roberta Fica a jeho kabinet však čaká rozhodujúci moment už 22. novembra – a zatiaľ nie je jasné, ako ho zvládnu.
Hoci minister pôdohospodárstva tvrdí, že rozpočet všetko vyriešil, ústavní právnici a opozícia majú iný názor. Zákon je podľa nich jednoznačný a zjavne neumožňuje výnimky. V hre je vážna otázka ústavnosti a dôveryhodnosti vlády. Prečo teda kabinet vyčkáva? A čo sa stane, ak parlament dôveru nevysloví? Ako dopadne vláda pri konfrontácii so zákonom?
Verejný dlh prekročil hranicu. Vládu čaká ústavná skúška
Prekročenie 50 % hranice verejného dlhu znamená pre slovenskú vládu jasnú ústavnú povinnosť – požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti musí vláda urobiť tento krok bez zbytočného odkladu. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč však naznačil, že to za potrebné nepovažuje, pretože parlament už schválil rozpočet na rok 2026.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
„To neviem, či je potrebné kvôli tomu, že bol schválený rozpočet. V prípade, že by nebol, vtedy by musela vláda. Je to vyriešené tým, že bol schválený rozpočet,“ vyhlásil Takáč v televízii TA3.
Opozícia aj ústavní právnici sa však zhodujú, že ide o mylný výklad zákona. Tvrdia, že verejný dlh nad 50 % HDP automaticky vyžaduje dôveru parlamentu, a to najneskôr po dvoch rokoch od posledného hlasovania.
„Vláda má ústavnú povinnosť požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery, pričom schválenie rozpočtu ju tejto povinnosti nijako nezbavuje,“ vysvetlil ústavný právnik Radoslav Procházka. Dodal, že nejde o zložitý administratívny akt, a preto by mal nastať v priebehu dní či týždňov, nie mesiacov.
Verejný dlh ako politická zbraň?
Poslankyňa PS Tamara Stohlová hovorí o jasnom porušení pravidiel: „Kto si ctí ústavu, tak vie, že vyslovovanie dôvery má prebehnúť bezodkladne. Toto je vláda zbabelcov.“ Minister školstva Tomáš Drucker tiež priznal, že o tejto povinnosti vie, no presný termín nepozná. Koalícia sa vyjadruje nejasne, no podľa politológa Radoslava Štefančíka nejde len o váhanie, ale o premyslenú taktiku.
„Táto vláda sa správa netransparentne, amatérsky a nezodpovedne. Vyhýba sa aj návrhom na odvolanie ministrov, čo je tiež v rozpore so zákonom,“ upozornil politológ. Zároveň dodáva, že samotné hlasovanie o dôvere vláde pravdepodobne prejde, keďže koalícia má v pléne väčšinu.
Opozičné strany však plánujú iniciovať „superschôdzu“, kde sa má naraz prerokovať viacero návrhov na odvolanie ministrov. Ak by parlament vláde dôveru nevyslovil, prezident by ju musel odvolať. Napätie navyše stupňuje aj napätá situácia medzi koaličnými partnermi. Minister športu Rudolf Huliak sa vyhráža novým prístupom ku koaličným dohodám kvôli vetovaniu jeho zákona o hazarde.
Dlhová brzda, ktorá platí od roku 2011, je v takýchto prípadoch kľúčovým nástrojom na kontrolu verejných financií. Ak verejný dlh prekročí zákonné hranice, vláda nemôže zvyšovať platy, musí predkladať ozdravné opatrenia a má povinnosť preukázať dôveru parlamentu. Prvým kľúčovým dátumom je 22. november, kedy vzniká ústavná povinnosť konať. 25. novembra zas zasadá parlament poslednýkrát v tomto roku. Čas sa kráti.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.