Slovenská vláda poukazuje na potrebu ochrany vlastných hospodárskych záujmov. Hlavným dôvodom nesúhlasu je plán na úplné zastavenie dodávok ruského plynu. Vláda premiéra Roberta Fica sa obáva dopadov na energetickú bezpečnosť krajiny. Na stole sú aj požiadavky na finančné kompenzácie a právne záruky.
Rokovania medzi Bratislavou a Bruselom pokračujú. Podarí sa dosiahnuť kompromis ešte pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí EÚ?
Slovensko opäť vetovalo sankčný balík. Fico požaduje garancie od Bruselu
Slovensko opätovne zablokovalo 18. sankčný balík, ktorý má slúžiť ako ďalšia odpoveď EÚ na vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine. Informoval o tom portál Euronews s odvolaním sa na diplomatické zdroje. Tieto uvádzajú, že kompromis s Európskou komisiou sa stále hľadá.
Slovenská vláda na čele s Robertom Ficom dlhodobo zdôrazňuje, že bez garancií zo strany Bruselu nový balík sankcií nepodporí. Hlavným predmetom sporu je iniciatíva RePowerEU, ktorá predpokladá úplné ukončenie dodávok ruského plynu od 1. januára 2028. Podľa premiéra by to mohlo mať „výrazne negatívny hospodársky dopad na Slovensko“.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
Zdroje Euronews uviedli, že balík bol opäť predložený na schválenie, no slovenské veto zostáva v platnosti. Očakáva sa, že ďalšie rokovanie stálych predstaviteľov členských krajín sa uskutoční v piatok, pričom ministri zahraničných vecí sa zídu v utorok v Bruseli.
Slovensko žiada záruky. Bez nich sankčný balík nepodporí
Podľa informácií Politico Bratislava požaduje od Európskej komisie právne uistenie, že slovenské firmy nebudú čeliť žalobám v prípade prerušenia kontraktov s ruskými spoločnosťami. Okrem toho Slovensko žiada kompenzácie za výpadky tranzitných poplatkov a trvá na tom, aby bol plán prijatý bez podmienky úplnej podpory z jeho strany.
Obsah sankcií a reakcia Bruselu na postoj Slovenska
Európska komisia predstavila 18. sankčný balík voči Rusku 10. júna. Navrhované opatrenia sa zameriavajú na zníženie príjmov Ruska z energetiky a vojenskej výroby. Súčasťou návrhu je aj znižovanie cenového stropu na ruskú ropu či zákaz obchodovania so subjektmi, ktoré prevádzkujú plynovody Nord Stream 1 a 2. Do cieľového zoznamu sa dostali aj banky podozrivé z obchádzania sankcií.
Podľa Euronews však nie je isté, či sa podarí znížiť cenový strop na ropu pre neochotu USA spolupracovať v tejto otázke.
Situácia okolo slovenského postoja vyvolala diskusie aj o rozdieloch v postoji medzi Bratislavou a Budapešťou. Zatiaľ čo Maďarsko zásadne odmieta sankcie ako také a ostro kritizuje aj pomoc Ukrajine, Slovensko podľa dostupných informácií neodmieta sankcie ako nástroj, ale požaduje výnimky a záruky pre svoje špecifické podmienky.
Minulý týždeň sa v Bratislave uskutočnilo rokovanie delegácie Európskej komisie s predstaviteľmi slovenskej vlády. Ministerka hospodárstva Denisa Saková rokovanie označila za „dôležitý krok k hľadaniu riešení“.
„Chápem, prečo má Slovensko obavy, a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme mu pomohli,“ vyhlásil eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen. Dodal, že „v spolupráci so susednými krajinami dokážeme nájsť riešenia, ktoré zabezpečia stabilné dodávky energií aj prijateľné ceny“.
Brusel tak zatiaľ neponúka nové dotácie, no deklaruje ochotu naďalej viesť dialóg so Slovenskom a hľadať technické a logistické riešenia.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.