Preskočiť na obsah

Zasnežovanie chémiou? Skupovanie pozemkov? Rattaj reaguje a hovorí o dezinformáciách okolo Tatier

polotno 2026 03 12T200241.926
Autor článku

Marko Martinovič

Články autora

Autor sa venuje spravodajstvu a témam dňa.

Súhrn článku

◉ Rattaj odmieta tvrdenia, že lyžiarske stredisko Jasná zasnežuje svahy chémiou alebo chce skupovať štátne pozemky.◉ Spor o zonáciu národných parkov sa vyostril medzi politikmi, ochranármi aj podnikateľmi.◉ Podľa Rattaja ide skôr o politické divadlo než vecnú diskusiu o ochrane prírody.◉ Podporovatelia tvrdia, že zonácia má priniesť jasné pravidlá namiesto systému výnimiek.

Rattaj sa opäť ocitol v centre diskusie o budúcnosti slovenských národných parkov. Téma zonácie Tatier vyvoláva silné emócie medzi politikmi, ochranármi aj podnikateľmi v cestovnom ruchu. Do debaty sa výrazne zapojil šéf spoločnosti Tatry mountain resorts Igor Rattaj, ktorý návrhy ministerstva životného prostredia podporuje.

Zároveň ostro reaguje na kritikov a odmieta viaceré tvrdenia, ktoré sa podľa neho šíria bez faktov. Hovorí najmä o údajnom zasnežovaní chémiou či snahe skupovať štátne pozemky. Podľa jeho slov ide o nezmysly, ktoré odvádzajú pozornosť od podstaty problému.

Tou má byť podľa neho potreba jasných pravidiel pre fungovanie národných parkov. Diskusia o zonácii pritom na Slovensku trvá už približne dve desaťročia. Prečo sa spor opäť vyostril a čo na to hovorí Rattaj?

Rattaj tvrdí, že ide o politické divadlo

Diskusia o zonácii národných parkov sa v posledných dňoch vyostrila najmä po vyjadreniach poslankyne PS Tamary Stohlovej. Tá upozornila, že pripravované návrhy môžu podľa nej ohroziť prírodné bohatstvo slovenských národných parkov.

Na tieto slová reagoval Rattaj, ktorý tvrdí, že debata sa mení na politický konflikt. Podľa jeho názoru sa v nej často pracuje s emóciami namiesto faktov.

„Z jej vyjadrenia je jasné, že tu nejde o fakty, ale o politické divadlo. Hlavne hlasno zakričať, strašiť ľudí a kopnúť si do politických protivníkov,“ napísal na sociálnej sieti.

Podľa šéfa spoločnosti TMR má pritom pripravovaná zonácia jasný cieľ. Tým je určiť, ktoré územia majú mať najprísnejšiu ochranu a kde môže fungovať cestovný ruch v už existujúcich strediskách.

Rattaj zároveň zdôrazňuje, že návrh podľa jeho informácií nepočíta s rozširovaním lyžiarskych stredísk ani so zástavbou nových území.

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane

Rattaj odmieta hoaxy o Jasnej

V diskusii o národných parkoch sa objavili aj tvrdenia o fungovaní lyžiarskeho strediska Jasná v Nízkych Tatrách. Podľa niektorých kritikov by tam malo dochádzať napríklad k zasnežovaniu pomocou chemických látok.

Rattaj tieto obvinenia odmieta. Označil ich za úplne nepravdivé.

„Je to blbosť, je to kardinálna blbosť,“ reagoval na tvrdenia o chemickom zasnežovaní.

Zároveň pripomenul, že lyžovanie má v tejto oblasti dlhú tradíciu. „Lyžuje sa tu od roku 1949, kde následne až v roku 1978 vznikol národný park,“ uviedol vo videu.

Podľa jeho názoru by preto mali existujúce lyžiarske zóny patriť medzi oblasti určené pre cestovný ruch. Tvrdí však, že nejde o snahu strediská rozširovať.

Rattaj upozorňuje na problém so systémom výnimiek

Jedným z hlavných problémov súčasného systému je podľa spoločnosti TMR fungovanie národných parkov na základe individuálnych výnimiek.

V Tatranskom národnom parku totiž platia tretí až piaty stupeň ochrany, čo znamená, že mnohé činnosti vyžadujú špeciálne povolenia. Proces ich schvaľovania je podľa podnikateľov v cestovnom ruchu často nepredvídateľný.

Rattaj preto tvrdí, že práve zonácia by mohla priniesť stabilnejšie a transparentnejšie pravidlá.

Podobný názor má aj Miroslav Jantoľák zo strediska Roháče Spálená, ktoré sa nachádza v TANAP-e. Ten upozorňuje, že systém výnimiek môže vytvárať priestor pre neistotu.

„Výnimka je dnes zdrojom špekulácií, rôznych nálad poslancov, ministrov, dotknutých. Dnes výnimka platí a zajtra už nemusí platiť. Samozrejme, preto je zonácia prvoradá,“ uviedol.

Diskusia o tom, ako by mali národné parky fungovať, pritom na Slovensku prebieha už približne 20 rokov.

Čo znamená zonácia národných parkov

Zonácia je systém, ktorý rozdeľuje národný park na viacero častí podľa úrovne ochrany prírody. Najprísnejšie chránené územia patria do zóny A, kde sú zásahy človeka minimálne.

Ďalšie územia sa zaraďujú do zón B a C, pričom zóna D je určená najmä pre oblasti s existujúcimi sídlami alebo turistickou infraštruktúrou.

Cieľom je podľa odborných podkladov ochrániť najcennejšie časti prírody a zároveň nastaviť pravidlá pre udržateľné využívanie krajiny.

Na Slovensku už podobný model funguje napríklad v Národnom parku Slovenský raj.

Chceš komentovať alebo pridávať obsah?

Zaregistruj sa a môžeš komentovať články, pridávať podujatia aj posielať vlastné články rýchlejšie.

Registrovať sa

Komentáre

0 komentárov