Preskočiť na obsah

Zasnežovanie chémiou? Skupovanie pozemkov? Rattaj reaguje a hovorí o dezinformáciách okolo Tatier

polotno 2026 03 12T200241.926
Autor článku

Marko Martinovič

Autor sa venuje spravodajstvu, témam dňa a regionálnym udalostiam.

Rattaj odmieta hoaxy o Jasnej

V diskusii o národných parkoch sa objavili aj tvrdenia o fungovaní lyžiarskeho strediska Jasná v Nízkych Tatrách. Podľa niektorých kritikov by tam malo dochádzať napríklad k zasnežovaniu pomocou chemických látok.

Rattaj tieto obvinenia odmieta. Označil ich za úplne nepravdivé.

„Je to blbosť, je to kardinálna blbosť,“ reagoval na tvrdenia o chemickom zasnežovaní.

Zároveň pripomenul, že lyžovanie má v tejto oblasti dlhú tradíciu. „Lyžuje sa tu od roku 1949, kde následne až v roku 1978 vznikol národný park,“ uviedol vo videu.

Podľa jeho názoru by preto mali existujúce lyžiarske zóny patriť medzi oblasti určené pre cestovný ruch. Tvrdí však, že nejde o snahu strediská rozširovať.

Rattaj upozorňuje na problém so systémom výnimiek

Jedným z hlavných problémov súčasného systému je podľa spoločnosti TMR fungovanie národných parkov na základe individuálnych výnimiek.

V Tatranskom národnom parku totiž platia tretí až piaty stupeň ochrany, čo znamená, že mnohé činnosti vyžadujú špeciálne povolenia. Proces ich schvaľovania je podľa podnikateľov v cestovnom ruchu často nepredvídateľný.

Rattaj preto tvrdí, že práve zonácia by mohla priniesť stabilnejšie a transparentnejšie pravidlá.

Podobný názor má aj Miroslav Jantoľák zo strediska Roháče Spálená, ktoré sa nachádza v TANAP-e. Ten upozorňuje, že systém výnimiek môže vytvárať priestor pre neistotu.

„Výnimka je dnes zdrojom špekulácií, rôznych nálad poslancov, ministrov, dotknutých. Dnes výnimka platí a zajtra už nemusí platiť. Samozrejme, preto je zonácia prvoradá,“ uviedol.

Diskusia o tom, ako by mali národné parky fungovať, pritom na Slovensku prebieha už približne 20 rokov.

Čo znamená zonácia národných parkov

Zonácia je systém, ktorý rozdeľuje národný park na viacero častí podľa úrovne ochrany prírody. Najprísnejšie chránené územia patria do zóny A, kde sú zásahy človeka minimálne.

Ďalšie územia sa zaraďujú do zón B a C, pričom zóna D je určená najmä pre oblasti s existujúcimi sídlami alebo turistickou infraštruktúrou.

Cieľom je podľa odborných podkladov ochrániť najcennejšie časti prírody a zároveň nastaviť pravidlá pre udržateľné využívanie krajiny.

Na Slovensku už podobný model funguje napríklad v Národnom parku Slovenský raj.

Chceš komentovať alebo pridávať obsah?

Zaregistruj sa a môžeš komentovať články, pridávať podujatia aj posielať vlastné články rýchlejšie.

Registrovať sa

Komentáre

0 komentárov