Preskočiť na obsah

Pohŕdali ňou a hovorili jej „dedinské teľa“. Telo Otýlie bolo odoslané vlakom v dvoch kufroch. Prípad, z ktorého mrazí!

ChatGPT Image 30. 8. 2026 13 56 35
Autor článku: Marko Martinovič Všetky články autora

Autor píše pre web infozona.sk od roku 2025. Venuje sa aktuálnemu dianiu, spoločenským témam a udalostiam zo Slovenska.

Otília Vranská sa stala obeťou jedného z najznámejších kriminálnych prípadov Československa.
Jej pozostatky objavili v septembri 1933 v dvoch kufroch vo vlakoch smerujúcich z Prahy do Bratislavy a Košíc.
Vyšetrovanie prinieslo tisíce podnetov, niekoľko podozrivých aj záhadné listy človeka, ktorý sa vydával za vraha.
Po desaťročiach sa pozornosť opäť obrátila aj na rotmajstra Josefa Pěkného a Antoniu Koklesovú.

Otília Vranská patrí k menám, ktoré sa nezmazateľne zapísali do dejín československej kriminalistiky. Jej smrť v roku 1933 vyvolala obrovský záujem verejnosti a dobovej tlače. Mimoriadnu pozornosť vzbudil predovšetkým spôsob, akým sa páchateľ pokúsil zbaviť tela mladej ženy. Polícia postupne preverovala množstvo ľudí, výpovedí a najrôznejších podnetov. Niektoré stopy vyzerali nádejne, iné vyšetrovanie iba komplikovali.

Do prípadu vstúpili ľudia, s ktorými Vranská strávila posledné hodiny života, ale aj muž, ktorého identitu polícia nikdy nezistila. Desaťročia pribúdali nové teórie, no prípad zostával symbolom nevyriešenej vraždy. Kriminálny autor Viktorín Šulc neskôr spájal smrť Vranskej s rotmajstrom Josefom Pěkným a Antoniou Koklesovou. Čo teda vieme o posledných hodinách mladej ženy a stopách, ktoré po sebe jej vrah zanechal?

Ktorá otázka prípadu vás zaujíma najviac?

Otília Vranská prišla do Prahy hľadať lepší život

Otília Vranská sa narodila 9. marca 1911 v Brezne nad Hronom. Vyrastala v rodine s piatimi deťmi, ktorá zápasila s finančnými problémami. Jej otec sa živil zametaním ulíc. Už ako dieťa mala problémy. Za krádeže strávila tri roky v polepšovni a ako jedenásťročná utiekla z domu. V osemnástich rokoch bola trestaná za potulku a určitý čas sa zdržiavala aj v Žiline.

V marci 1933 zamierila do Prahy. Tvrdila o sebe, že je nezamestnaná čašníčka, no v službách dlho nevydržala a začala si privyrábať poskytovaním sexuálnych služieb. Podľa dobových informácií nemuselo ísť vždy o prostitúciu za peniaze – protihodnotou mohlo byť ubytovanie, jedlo či zaplatená útrata.

Je možné, že sa zároveň snažila nájsť finančne zabezpečeného muža, ktorý by si ju vzal. Medzi ostatnými prostitútkami nemala dobré postavenie a bola známa aj pod prezývkou „Slovačka“.

Otília Vranská a jej posledný známy večer

Dňa 31. augusta 1933 jedla Vranská u svojej domácej. Spomenula jej, že približne o 20. hodine má stretnutie s rotmajstrom Josefom Pěkným, ktorý jej mal sľúbiť sobáš a prácu vo vojenskej práčovni. Domáca jej pripomenula nezaplatený nájom a upozornila ju, aby sa nevracala po polnoci.

Vranská sa neskôr pohybovala po Prahe so svojou bývalou spolubývajúcou Velingerovou. V pasáži Koruna sa okolo ôsmej hodiny stretli s Pěkným. Ten však nebol sám. Sprevádzala ho Antonie Koklesová, prostitútka, ktorú Vranská poznala už zo Žiliny. Podľa Velingerovej medzi nimi vznikla hádka. Pěkný, Koklesová a Vranská potom zamierili do reštaurácie U Kupcov. Vranská tam jedla a vypila niekoľko pív.

Keď sa sťažovala, že sa už nemôže vrátiť k domácej, Koklesová jej údajne ponúkla možnosť prenocovať u nej. Vranská odmietla a tvrdila, že pôjde k čašníkovi z kaviarne Rokoko. Ten však neskôr vypovedal, že ju nepoznal natoľko dobre, aby uňho mohla zostať.

Článok pokračuje po kliknutí
Prečítaj celý článok
Chceš komentovať alebo pridávať obsah?

Zaregistruj sa a môžeš komentovať články, pridávať podujatia aj posielať vlastné články rýchlejšie.

Registrovať sa

Komentáre

0 komentárov