Sviatky spôsobujú legislatívny chaos

Sviatky sa mali stať súčasťou úsporných opatrení vlády Roberta Fica. Parlament totiž schválil konsolidačný balík, ktorý mal štátu pomôcť zlepšiť verejné financie. Jedným z krokov bolo aj dočasné zrušenie dvoch dní pracovného pokoja, počas ktorých Slováci doteraz nechodili do práce.

Na prvý pohľad ide o jednoduchú zmenu. Zamestnanci majú v roku 2026 pracovať aj počas dvoch štátnych sviatkov. Problém však nastal v legislatíve.

Zmena sa totiž premietla len do jedného zákona, zatiaľ čo iný kľúčový právny predpis zostal bez úprav. Výsledkom môže byť situácia, ktorá je pre firmy aj zamestnancov nejasná.

Na tento problém sa upozorňovalo už skôr a najnovšie ho opäť pripomenul portál SME. Ak sa zákony rýchlo nezosúladia, podniky sa môžu ocitnúť v zložitej situácii.

Zamestnanci totiž môžu pracovať počas dní, ktoré sa stále považujú za sviatky. A práve to môže znamenať povinnosť vyplácať vyššie mzdy.

Otázkou teda zostáva, či štát skutočne ušetrí, alebo naopak spôsobí firmám ďalšie náklady.

Sviatky majú byť pracovné dni

Podľa prijatých zmien majú ľudia v roku 2026 pracovať počas 8. mája, keď si Slovensko pripomína Deň víťazstva nad fašizmom, a tiež 15. septembra, teda počas sviatku Sedembolestnej Panny Márie.

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓

Tieto sviatky vláda dočasne zrušila ako dni pracovného pokoja. V praxi to znamená, že zamestnanci by mali ísť normálne do práce, podobne ako počas bežného pracovného dňa.

Problém však vznikol pri samotnej legislatíve. Poslanci totiž upravili zákon o štátnych sviatkoch, ale Zákonník práce zostal v pôvodnom znení.

Ten stále uvádza, že ide o sviatky. A ak zamestnanec pracuje počas sviatku, patrí mu podľa zákona mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % priemerného zárobku.

V praxi tak môže vzniknúť paradox. Zamestnanec príde do práce, no zároveň bude mať nárok na rovnaký príplatok, ako keby pracoval počas klasického sviatku.

Sviatky a spor medzi ministerstvami

Situáciu komplikuje aj spor medzi dvoma rezortmi. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdí, že za prípravu konsolidačného balíka bolo zodpovedné ministerstvo financií, a preto by malo pripraviť legislatívnu opravu.

Rezort financií však reaguje opačne. Podľa jeho stanoviska ide o problém, ktorý sa týka Zákonníka práce, a ten patrí práve do kompetencie ministerstva práce.

Výsledkom je patová situácia. Zákony si zatiaľ navzájom odporujú a podniky nemajú jasné pravidlá, ako postupovať.

Sviatky môžu firmám zvýšiť náklady

Podnikateľské združenia preto očakávajú, že parlament legislatívu čo najskôr upraví. Ak sa tak nestane, firmy sa môžu ocitnúť v situácii, keď budú musieť vyplácať príplatky za sviatky, aj keď majú byť podľa rozhodnutia vlády bežnými pracovnými dňami.

Pre niektoré spoločnosti by to mohlo znamenať výrazné zvýšenie nákladov na mzdy. Najmä v odvetviach, kde pracuje veľa ľudí alebo kde sa pracuje v nepretržitej prevádzke.

Celý spor zároveň ukazuje, aké komplikácie môže spôsobiť nesúlad medzi zákonmi. Kým sa legislatíva nejasne vykladá, firmy aj zamestnanci zostávajú v neistote.

FAQ

Budú sviatky v roku 2026 pracovné dni?

Podľa schváleného konsolidačného balíka majú byť dva sviatky – 8. máj a 15. september – dočasne pracovné dni. Znamená to, že zamestnanci by mali ísť do práce. Problém je však v tom, že iný zákon tieto dni stále považuje za sviatky.

Prečo vznikol problém so zákonmi?

Poslanci zmenili zákon o štátnych sviatkoch, ktorý určuje dni pracovného pokoja. Zákonník práce však zostal bez úpravy. Práve v ňom je uvedené, že za prácu počas sviatku patrí zamestnancovi príplatok.

Majú zamestnanci nárok na 100 % príplatok?

Ak sa bude striktne vychádzať zo Zákonníka práce, zamestnanci by mohli mať nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % priemerného zárobku. To by platilo aj v prípade, že pôjdu do práce počas týchto dní. Definitívne však bude závisieť od výkladu zákona alebo jeho úpravy.

Ktoré sviatky sa to týka?

Ide o Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj) a Sedembolestnú Pannu Máriu (15. september). Tieto dni mali byť podľa vládneho rozhodnutia pracovné. V legislatíve však stále figurujú ako sviatky.

Kto má chybu v zákonoch opraviť?

Ministerstvo práce tvrdí, že návrh prišiel z ministerstva financií. Ministerstvo financií zase uvádza, že ide o problém Zákonníka práce. Zatiaľ teda nie je jasné, ktorý rezort pripraví opravu.

Čo sa stane, ak zákony parlament neupraví?

Firmy sa môžu dostať do situácie, keď budú musieť vyplácať sviatočné príplatky. To môže výrazne zvýšiť ich mzdové náklady. Preto podnikateľské organizácie očakávajú, že parlament zákony zosúladí ešte pred rokom 2026.