Príbeh Moniky: „Rodičia a susedia mi nadávali, že som zlatokopka. Pritom vzťah s Denisom bola skutočná láska. Neprišli mi ani na svadbu!“

Volám sa Monika a chcem vám rozpovedať príbeh. Všetko sa začalo v jednú letnú noci, keď som sa rozhodla ísť na diskotéku. Mala som 19 rokov. V ten večer som si chcela len užiť hudbu a piatok, a tak som vypila s partiou niekoľko drinkov. Medzi davom tancujúcich ľudí som zbadala Denisa, príťažlivého mladíka s iskrivým úsmevom. Náš pohľad sa stretol a už sme boli neoddeliteľní. Strávili sme spolu noc, ktorá sa niesla v znamení vášne a spontánnosti a to priamo na toaletách. Nikdy som nič predtým také neurobila.

Denis bol iný. Jeho smiech, dotyky, spôsob, akým na mňa hľadel, všetko ma presvedčilo, že to nie je len bežný flirt. Vzájomne sme si padli do oka a postupne sme začali budovať vzťah. Bolo to prirodzené, jednoduché a plné radosti. Čas s Denisom prechádzal ako voda a ja som si uvedomila, že som sa zamilovala.

Až neskôr som zistila, že Denis je synom bohatého podnikateľa. Pre mňa to nebolo dôležité, ale moji rodičia na to reagovali úplne inak. Obávali sa, že budem vyzerať ako zlatokopka a ich dcéra bude predmetom ohovárania. Ich obavy a odmietanie nášho vzťahu ma zraňovali, ale moje city k Denisovi boli silnejšie. Dokonca si začali namýšľať, že som svojho bývalého frajera s ktorým moji rodičia dobré vychádzali, nechala len kvôli tomu, že nebol bohatý a našla som si preto Denisa. No nebola to pravda. Ja som sa s Martinom rozišla, lebo si ma nevážil, ponižoval ma a zosmiešňoval. No moji rodičia to nechápali.

Pokračovanie príbehu na druhej strane

Pokračovanie príbehu z prvej strany

Napriek všetkým prekážkam a nesúhlasu mojich rodičov, náš vzťah s Denisom rástol a prehlboval sa. A potom, po roku vzťahu prišiel deň, keď Denis pokľakol a požiadal ma o ruku. Bez váhania som povedala áno. Nikdy sme sa nehádali, rozumeli sme si a bolo mi s ním dobre.

Moji rodičia však boli neoblomní. Označili ma za zlatokopku, neverili mojim skutočným pocitom a tvrdili, že Denis je len rozmaznaný syn boháča. Ich slová ma zabolili, ale moja láska k Denisovi bola naozaj veľká. Môžem odprisahať, že som nikdy nechcela jeho majetok, drahé darčeky alebo peniaze. Dokonca som si sadla aj s Denisovými rodičmi, ktorým vôbec nevadilo, že nie som s bohatej rodiny. Napriek odmietaniu mojich rodičov som trvala na svadbe.

Na náš veľký deň s Denisom moji rodičia neprišli. Strata kontaktu s nimi bola bolestivá, ale moje srdce patrilo Denisovi. Žili sme spolu šťastne, ale stále som cítila prázdnotu bez mojej rodiny. Moja mama mi ledva zavolala. Vraj ju susedia ohovárau len preto, že je matkou zlatokopky.

Trvalo to dlhé dva roky, kedy sme sa s mamou odcudzili a volali si len na sviatky. Všetko sa zmenilo po dvoch rokoch, keď som sa dozvedela, že moja mama ochorela. V tej chvíli som vedela, že musím byť pri nej. Mala metastázy po celom tele. Na jej smrteľnej posteli sa mi ospravedlnila. Do nemocnice so mnou chodil aj Denis, ktorého si nakoniec obľúbila. Mrzí ma, že s ním nemohla stráviť viac času. Spoznala by Denisa ako milého, skromného človeka. Môj otec si s Denisom po smrti matky sadli a stretávame sa s ním. No mama nám chýba. Denisa nadovšetko milujem a sme spolu už 5 rokov a máme 2 deti. Je to pravá láska a som rada, že som nepočúvla mojich rodičov a ani neprajných susedov. Láska skutočne prekoná všetky hranice.