Litva sa dostala do centra pozornosti po zverejnení komentára na stránke ruskej štátnej agentúry RIA Novosti. Autor v ňom uvažoval o možnom vojenskom konflikte v Pobaltí a použil aj formuláciu o raketách s „príslušnou náložou“. Text nepredstavoval oficiálne oznámenie ruskej vlády ani armády a po niekoľkých hodinách zo stránky zmizol. Spor súvisí s pripravovanou zmenou litovskej ústavy, ktorá by odstránila súčasný zákaz zbraní hromadného ničenia a zahraničných vojenských základní.
Litva rieši ústavnú otázku, ktorá sa priamo dotýka bezpečnostnej a obrannej politiky krajiny. Diskusia sa týka článku 137 ústavy, ktorý v súčasnosti zakazuje umiestnenie zbraní hromadného ničenia a vojenských základní cudzích štátov na litovskom území. Práve táto téma sa stala východiskom pre komentár, ktorý sa v piatok 25. septembra objavil na ruskej štátnej agentúre RIA Novosti.
Jeho autorom bol Alexander Nosovič, šéfredaktor portálu RuBaltic.ru a člen ruskej Rady pre zahraničnú a obrannú politiku. Nešlo však o vyhlásenie Kremľa, ruskej armády ani oznámenie pripravovanej vojenskej operácie. Pozornosť vyvolalo najmä to, že komentár publikovala štátna agentúra a zaradila ho na svoju hlavnú stránku.
Ako vnímate plánovanú zmenu litovskej ústavy?
Autor v texte rozoberal možný konflikt v Pobaltí a použil aj výraz „špeciálna vojenská operácia“. Neskôr sa dostal aj k otázke jadrovej hrozby a raketových úderov. Čo presne napísal a čo v skutočnosti schválil litovský parlament?
Litva otvorila citlivú ústavnú tému
Litovský parlament sa 22. septembra zaoberal návrhom, ktorým by sa z ústavy vypustilo ustanovenie zakazujúce zbrane hromadného ničenia a zahraničné vojenské základne. Po prerokovaní návrh podporilo 99 poslancov, 13 hlasovalo proti a päť sa zdržalo. Tento parlamentný krok však ešte neznamená, že Litva povolila rozmiestnenie jadrových zbraní. Ide o proces zmeny ústavy, ktorý si podľa dodaných informácií vyžaduje ďalšie hlasovania.
Na túto diskusiu reagoval Alexander Nosovič komentárom s titulkom „Rusko čaká ešte jedna špeciálna vojenská operácia. Bude veľmi krátka.“ V texte argumentoval tým, že prípadná vojna v Pobaltí by pre geografické podmienky nemala rovnaký priebeh ako vojna na Ukrajine. „Nejde ani o to, či dlho alebo rýchlo. Je jasné, že rýchlo: vojenský konflikt v Pobaltí jednoducho pre geografiu nemôže byť rovnaký ako na Ukrajine,“ napísal.
Litva sa v komentári stala súčasťou vojnového scenára
Nosovič ďalej rozvíjal hypotetický scenár, v ktorom by sa bezpečnostná situácia dostala až do jadrovej roviny. Tvrdil, že Rusko by v takom prípade nemuselo nevyhnutne nasadiť pozemné sily. „Rusko si môže dovoliť dokonca odmietnuť nasadenie pozemného kontingentu. Iba rakety s príslušnou náložou,“ uviedol. Formuláciu o „príslušnej náloži“ použil bezprostredne po pasáži venovanej jadrovej hrozbe, preto bola podľa dodaného textu interpretovaná ako narážka na možnosť jadrových hlavíc.
Autor zároveň spájal situáciu Litvy s bezpečnostnými obavami Ruska a prirovnával ju k Ukrajine. Tvrdil, že prípadné jadrové hlavice nachádzajúce sa niekoľko hodín cesty od Minska a Kaliningradu by Moskva vnímala ako závažnú bezpečnostnú výzvu. Stále však išlo o úvahy autora komentára, nie o oznámený plán ruskej vlády.
Litva jadrové zbrane zatiaľ nepovolila
Skutočný rozsah rozhodnutia vo Vilniuse je užší, než by sa mohlo z Nosovičovho komentára zdať. Litva nerozhodla o umiestnení jadrových zbraní na svojom území. Parlament iba posunul ďalej ústavnú zmenu, ktorá by odstránila existujúci právny zákaz zbraní hromadného ničenia a zahraničných vojenských základní.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.