Znepokojivý odkaz z Ruska: Ďalšia „špeciálna operácia“ má byť veľmi krátka. Ktorý štát má obavu?

Litva sa dostala do centra pozornosti po zverejnení komentára na stránke ruskej štátnej agentúry RIA Novosti. Autor v ňom uvažoval o možnom vojenskom konflikte v Pobaltí a použil aj formuláciu o raketách s „príslušnou náložou“. Text nepredstavoval oficiálne oznámenie ruskej vlády ani armády a po niekoľkých hodinách zo stránky zmizol. Spor súvisí s pripravovanou zmenou litovskej ústavy, ktorá by odstránila súčasný zákaz zbraní hromadného ničenia a zahraničných vojenských základní.

Litva rieši ústavnú otázku, ktorá sa priamo dotýka bezpečnostnej a obrannej politiky krajiny. Diskusia sa týka článku 137 ústavy, ktorý v súčasnosti zakazuje umiestnenie zbraní hromadného ničenia a vojenských základní cudzích štátov na litovskom území. Práve táto téma sa stala východiskom pre komentár, ktorý sa v piatok 25. septembra objavil na ruskej štátnej agentúre RIA Novosti.

Jeho autorom bol Alexander Nosovič, šéfredaktor portálu RuBaltic.ru a člen ruskej Rady pre zahraničnú a obrannú politiku. Nešlo však o vyhlásenie Kremľa, ruskej armády ani oznámenie pripravovanej vojenskej operácie. Pozornosť vyvolalo najmä to, že komentár publikovala štátna agentúra a zaradila ho na svoju hlavnú stránku.

Autor v texte rozoberal možný konflikt v Pobaltí a použil aj výraz „špeciálna vojenská operácia“. Neskôr sa dostal aj k otázke jadrovej hrozby a raketových úderov. Čo presne napísal a čo v skutočnosti schválil litovský parlament?

Litva otvorila citlivú ústavnú tému

Litovský parlament sa 22. septembra zaoberal návrhom, ktorým by sa z ústavy vypustilo ustanovenie zakazujúce zbrane hromadného ničenia a zahraničné vojenské základne. Po prerokovaní návrh podporilo 99 poslancov, 13 hlasovalo proti a päť sa zdržalo. Tento parlamentný krok však ešte neznamená, že Litva povolila rozmiestnenie jadrových zbraní. Ide o proces zmeny ústavy, ktorý si podľa dodaných informácií vyžaduje ďalšie hlasovania.

Na túto diskusiu reagoval Alexander Nosovič komentárom s titulkom „Rusko čaká ešte jedna špeciálna vojenská operácia. Bude veľmi krátka.“ V texte argumentoval tým, že prípadná vojna v Pobaltí by pre geografické podmienky nemala rovnaký priebeh ako vojna na Ukrajine. „Nejde ani o to, či dlho alebo rýchlo. Je jasné, že rýchlo: vojenský konflikt v Pobaltí jednoducho pre geografiu nemôže byť rovnaký ako na Ukrajine,“ napísal.

Litva sa v komentári stala súčasťou vojnového scenára

Nosovič ďalej rozvíjal hypotetický scenár, v ktorom by sa bezpečnostná situácia dostala až do jadrovej roviny. Tvrdil, že Rusko by v takom prípade nemuselo nevyhnutne nasadiť pozemné sily. „Rusko si môže dovoliť dokonca odmietnuť nasadenie pozemného kontingentu. Iba rakety s príslušnou náložou,“ uviedol. Formuláciu o „príslušnej náloži“ použil bezprostredne po pasáži venovanej jadrovej hrozbe, preto bola podľa dodaného textu interpretovaná ako narážka na možnosť jadrových hlavíc.

Autor zároveň spájal situáciu Litvy s bezpečnostnými obavami Ruska a prirovnával ju k Ukrajine. Tvrdil, že prípadné jadrové hlavice nachádzajúce sa niekoľko hodín cesty od Minska a Kaliningradu by Moskva vnímala ako závažnú bezpečnostnú výzvu. Stále však išlo o úvahy autora komentára, nie o oznámený plán ruskej vlády.

Litva jadrové zbrane zatiaľ nepovolila

Skutočný rozsah rozhodnutia vo Vilniuse je užší, než by sa mohlo z Nosovičovho komentára zdať. Litva nerozhodla o umiestnení jadrových zbraní na svojom území. Parlament iba posunul ďalej ústavnú zmenu, ktorá by odstránila existujúci právny zákaz zbraní hromadného ničenia a zahraničných vojenských základní.

Na definitívne prijatie zmeny majú byť potrebné ešte dve hlasovania, medzi ktorými musí byť najmenej trojmesačný odstup. V oboch prípadoch má návrh získať podporu minimálne 94 zo 141 poslancov. Podľa poskytnutých údajov je prvé hlasovanie o samotnom prijatí zmeny naplánované na 6. októbra a konečné na 12. januára.

Litovský námestník ministra obrany Karolis Aleksa zároveň uviedol, že samotné odstránenie ústavného zákazu automaticky neznamená rozmiestnenie jadrových zbraní v Litve. V čase mieru sa podľa neho s takýmto krokom nepočíta, úprava by však odstránila právnu prekážku pre prípad krízy, vojny alebo aktivovania kolektívnej obrany NATO. Predseda litovského parlamentu Juozas Olekas argumentuje tým, že jadrové odstrašenie patrí k systému kolektívnej obrany NATO a súčasné ústavné obmedzenie podľa neho už nezodpovedá zmenenej bezpečnostnej situácii.

Litva zostala témou aj po odstránení komentára

Komentár sa na stránke RIA Novosti podľa dodaného textu objavil v piatok ráno, no po niekoľkých hodinách prestal byť dostupný. Jeho odstránenie mali zaznamenať viaceré ruské aj nezávislé médiá. RIA Novosti tak stiahla materiál, v ktorom autor uvažoval nielen o ďalšej ruskej „špeciálnej vojenskej operácii“, ale aj o raketovom údere v súvislosti s členskou krajinou NATO.

Samotné zverejnenie komentára však nie je dôkazom, že Rusko pripravuje útok na Litvu. Išlo o text konkrétneho autora publikovaný ruskou štátnou agentúrou. Tento rozdiel je podstatný aj vzhľadom na deklarovanú oficiálnu pozíciu Moskvy: podľa poskytnutého textu ruský prezident Vladimir Putin 19. septembra uviedol, že Rusko nemá v úmysle napadnúť Európu, a európskych politikov obvinil z vykresľovania Ruska ako hrozby.

FAQ

Znamená hlasovanie litovského parlamentu, že Litva povolila jadrové zbrane?

Nie. Podľa dodaných informácií parlament zatiaľ iba podporil pokračovanie procesu zmeny článku 137 ústavy. Samotná zmena navyše ešte musí prejsť ďalšími hlasovaniami a automaticky neznamená, že budú na litovskom území rozmiestnené jadrové zbrane.

Aký význam má článok 137 litovskej ústavy pre obrannú politiku?

Článok v súčasnej podobe zakazuje zbrane hromadného ničenia a vojenské základne cudzích štátov na území Litvy. Jeho vypustenie by preto odstránilo právne obmedzenie, ktoré môže byť relevantné pri budúcich rozhodnutiach v oblasti kolektívnej obrany. Samotné odstránenie zákazu však ešte nepredstavuje rozhodnutie o konkrétnom rozmiestnení zbraní.

Bol komentár RIA Novosti oficiálnou hrozbou zo strany Ruska?

Podľa poskytnutých informácií nie. Autorom bol Alexander Nosovič a materiál vyšiel ako jeho autorský komentár, nie ako stanovisko ruskej vlády či ozbrojených síl. Politický význam publikácie zvyšovalo predovšetkým to, že ju zverejnila štátna agentúra RIA Novosti.

Prečo vyvolala zmienka o „príslušnej náloži“ takú pozornosť?

Táto formulácia sa podľa dodaného textu objavila bezprostredne po úvahe o jadrovej hrozbe. Z tohto kontextu vznikli interpretácie, že autor mohol narážať na jadrové hlavice. V samotnej citovanej formulácii však jadrovú hlavicu výslovne nepomenoval.

Aké podmienky musí Litva splniť pri zmene ústavy?

Podľa dodaných údajov sú potrebné dve ďalšie hlasovania s odstupom najmenej troch mesiacov. V každom z nich musí zmenu podporiť minimálne 94 zo 141 poslancov. Uvedené termíny hlasovaní sú 6. október a 12. január.

Prečo je rozdiel medzi komentárom a oficiálnym stanoviskom taký dôležitý?

Komentár vyjadruje názory a úvahy jeho autora, kým oficiálne stanovisko predstavuje deklarovanú pozíciu príslušného štátneho orgánu. Zamieňanie týchto dvoch kategórií by mohlo vyvolať dojem, že hypotetický scenár je už prijatým vojenským plánom. Poskytnutý text pritom výslovne uvádza, že takýto oficiálny plán oznámený nebol.