Zelenský má dôvod na radosť. Lídri NATO sa zhodli na masívnej pomoci pre Ukrajinu. Prekvapil postoj českého premiéra Babiša

Podpora Ukrajine má podľa lídrov NATO v roku 2026 dosiahnuť 70 miliárd eur.
Čo spojenci uviedli v záverečnom vyhlásení zo summitu v Ankare?
V článku približujeme aj vyjadrenia o kolektívnej obrane a článku 5 Washingtonskej zmluvy.
Nechýbajú informácie o postoji USA, investíciách do obrany a väčšej úlohe Európy a Kanady.

Podpora Ukrajine zostáva jednou z hlavných tém Severoatlantickej aliancie. Lídri členských štátov NATO na summite v Ankare potvrdili, že chcú pokračovať v pomoci krajine, ktorá čelí ruskej invázii. Zároveň zdôraznili záväzok voči kolektívnej obrane, ktorá je základom fungovania Aliancie. V záverečnom vyhlásení sa objavil aj odkaz na článok 5 Washingtonskej zmluvy.

Ten pripomína, že útok na jedného člena je útokom na všetkých. Summit priniesol aj informácie o vysokých obranných investíciách a nových zákazkách. Dôležitou témou bola tiež úloha európskych spojencov a Kanady. Aké konkrétne záväzky prijali lídri NATO voči Ukrajine?

Podpora Ukrajine ako hlavný odkaz summitu NATO

Lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie v stredu na summite v Ankare potvrdili jednotu, solidaritu a záväzok voči spoločnej obrane. V záverečnom vyhlásení zároveň deklarovali, že podpora Ukrajine bude pokračovať aj v ďalších rokoch.

Krajine napadnutej Ruskom sľúbili poskytnúť vojenské vybavenie, pomoc a výcvik v hodnote 70 miliárd eur v roku 2026. Spojenci zároveň potvrdili, že najmenej rovnakú úroveň chcú zachovať aj v roku 2027.

Vo vyhlásení sa píše: „Útok na jedného je útokom na všetkých. Naša jednota, solidarita a spoločná sila naďalej tvoria základ mieru, bezpečnosti a prosperity pre jednu miliardu občanov našej Aliancie slobodných a demokratických krajín,“

Podpora Ukrajine a rast investícií do obrany

Hlavy štátov a vlád v Ankare upozornili, že Aliancia musí reagovať na dlhodobé bezpečnostné riziká. Ako dôvod zvyšovania obranných výdavkov uviedli potrebu „odolávať dlhodobej hrozbe, ktorú Rusko predstavuje pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu, ako aj hrozbe terorizmu“.

V tejto súvislosti oznámili nové zákazky v hodnote viac ako 50 miliárd dolárov. Spojenci sa podľa vyhlásenia zaviazali aj k rozširovaniu spoločných výrobných kapacít a k spolupráci s priemyslom, aby sa urýchlili inovácie v obrannom sektore.

Dôležitým signálom je aj to, že členské európske štáty NATO a Kanada majú preberať väčšiu zodpovednosť za obranu v rámci Aliancie. Podľa vyhlásenia sa tak má diať „v spolupráci s USA“.

Podpora Ukrajine, USA a slová Donalda Trumpa

Na summite zazneli aj vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa zdroja agentúry AFP mal Trump na zasadnutí za zatvorenými dverami povedať, že Spojené štáty chcú zostať v NATO. Ide o výrazný odkaz, keďže v minulosti Alianciu opakovane kritizoval a hovoril aj o možnosti vystúpenia.

Neskôr počas bilaterálneho stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal novinárom, že na summite panovala „veľká láska“.

Tieto slová zazneli v čase, keď spojenci opakovane zdôrazňujú, že podpora Ukrajine má byť nielen politickým vyhlásením, ale aj praktickou pomocou v podobe techniky, výcviku a ďalších foriem vojenskej podpory.

Podpora Ukrajine má byť dlhodobá a predvídateľná

Kyjev podľa lídrov NATO už viac než štyri roky odoláva ruskej invázii a zároveň „prispieva k transatlantickej bezpečnosti“. Spojenci vo vyhlásení uviedli, že zostávajú jednotní v podpore Ukrajiny pri obrane jej slobody, suverenity a územnej celistvosti.

Prevažnú väčšinu vojenskej pomoci v súčasnosti podľa vyhlásenia financujú európski spojenci a Kanada. Aliancia zdôraznila, že táto pomoc musí byť spravodlivá, predvídateľná a dlhodobo udržateľná.

V záverečnom vyhlásení sa uvádza: „Na rok 2026 sa spojenci zaviazali poskytnúť Ukrajine vojenskú techniku, pomoc a výcvik v hodnote 70 miliárd eur a potvrdili svoj suverénny záväzok udržať aspoň rovnakú úroveň aj v roku 2027,“

Summit v Ankare tak priniesol jasný politický odkaz. Podpora Ukrajine zostáva pre NATO strategickou témou a zároveň súčasťou širšej debaty o obrane euroatlantického priestoru.

Česká republika sa nebude podieľať na vojenskej pomoci pre Ukrajinu v objeme 70 miliárd eur (približne 1,7 bilióna Kč), ktorú dnes potvrdili členské štáty NATO na summite v Ankare. Novinárom to pred odletom z Turecka povedal premiér Andrej Babiš. Podľa predsedu vlády by sa Európa mala zamerať predovšetkým na výskum protivzdušnej obrany proti balistickým strelám, ktoré podľa neho predstavujú hlavný problém.