To, o čom sa dlho šepkalo, je na svete: Táto krajina odhalila zbraň, ktorá desí celý svet. 200-krát ničivejšia, ako…!

Zbraň, o ktorej sa len šeptalo

Jadrový arzenál Číny bol až donedávna zahalený tajomstvom. Po dlhé roky sa krajina vyhýbala akýmkoľvek verejným priznaniam či detailom. Až satelitné snímky a analytici západných tajných služieb pomáhali skladať mozaiku čínskej vojenskej sily.

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓

Zlom nastal v pondelok, keď čínska štátna televízia CCTV verejne predstavila raketu DF-5B. Ide o aktualizovanú verziu staršej zbrane, no s parametrami, ktoré vyrážajú dych. Novinárka Li Zexin upozornila na platforme X, že jej ničivá sila predstavuje až 200-násobok výbuchu atómovej bomby z Hirošimy. Vtedy išlo o 15 kiloton TNT, DF-5B zvládne tri až štyri megatony.

Desať hlavíc, jeden cieľ: chaos

To však nie je všetko. DF-5B je vybavená technológiou MIRV (Multiple Independently targetable Reentry Vehicle), vďaka ktorej dokáže niesť až desať samostatne navádzaných jadrových hlavíc. Každá z nich môže mieriť na iný cieľ, čo robí obranné systémy prakticky neúčinnými.

Jej dosah je takmer celosvetový – až 12 000 kilometrov. Z čínskeho územia bez problémov doletí do Londýna (cca 8 000 km) či New Yorku (približne 11 000 km). A presnosť? Údajná odchýlka len pol kilometra.

Prvýkrát pod reflektorom

To, že Čína verejne hovorí o svojom jadrovom programe, je nezvyčajné. Tento druh informácií bol doposiaľ prísne strážený. Odborníci však upozorňujú, že ide o zámerný signál – ako smerom dovnútra krajiny, tak aj von. Môže ísť o snahu ukázať technologickú vyspelosť či odradiť potenciálnych protivníkov.

Zverejnenie informácií o rakete prišlo krátko po tom, čo satelity zaznamenali dva strategické bombardéry H-6 na základni Woody Island. Tieto modernizované stroje z čias studenej vojny sú dnes schopné niesť aj hypersonické či jadrové strely. Peking ich prítomnosť nijako nekomentoval.

Čína v poslednom čase podnikla viacero krokov, ktoré poukazujú na narastajúcu vojenskú sebavedomosť. V septembri minulého roka napríklad uskutočnila test jadrovej rakety nad Tichým oceánom – prvý po štyroch desaťročiach. Hoci to označila za „bežné cvičenie“, načasovanie hovorí o inom.

Za týmito krokmi stojí prezident Si Ťin-pching, ktorý chce podľa nemeckého média Deutschlandfunk do roku 2049 vybudovať armádu schopnú konkurovať akejkoľvek inej na svete. Zámerom má byť obrana národnej suverenity, no realita, ako napríklad agresívne kroky v Juhočínskom mori a tlak na Taiwan, ukazuje inú tvár čínskej politiky.

Zatiaľ čo mnohé štáty volajú po deeskalácii, Čína ukazuje svoju silu bez toho, aby vypálila jediný výstrel. A tým dáva jasne najavo: sme pripravení. A rozhodne nie sme slabí.