Európa prehodnocuje prístup: jadrová energia sa vracia do centra diskusie

Jadrová energia sa opäť stáva jednou z najdiskutovanejších tém európskej energetiky. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová totiž priznala, že odklon od civilného využívania jadra bol z pohľadu Európy strategickou chybou.

Vyhlásila to počas otvorenia summitu o jadrovej energii neďaleko Paríža. Podľa nej súčasná geopolitická situácia odhalila slabiny európskeho energetického systému. Najmä vojna na Blízkom východe ukázala, aká zraniteľná môže byť závislosť od dovozu fosílnych palív.

Európa je podľa nej vystavená nestabilným cenám a geopolitickým tlakom. Práve preto sa v Bruseli čoraz viac diskutuje o návrate jadrovej energie do centra energetickej politiky. V minulosti pritom zohrávala oveľa väčšiu úlohu.

Jadrová energia a závislosť Európy od dovozu palív

Predsedníčka Európskej komisie upozornila, že Európa je pri fosílnych palivách takmer úplne odkázaná na dovoz. „Pokiaľ ide o fosílne palivá, sme úplne závislí od drahého a nestáleho dovozu, čo nás dostáva do štrukturálnej nevýhody oproti iným regiónom,“ povedala Ursula von der Leyenová. Prečo sa dnes európski lídri k tejto téme vracajú?

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓

Podľa nej práve aktuálne napätie na Blízkom východe jasne ukazuje, aké riziká takáto závislosť prináša. „Aktuálna kríza na Blízkom východe nám jasne pripomína, akú zraniteľnosť to vytvára,“ doplnila.

Zaujímavý je aj vývoj v samotnej Európe. Kým ešte v roku 1990 tvorila jadrová energia približne tretinu výroby elektriny, dnes je to už len takmer 15 percent. Tento pokles je výsledkom politických rozhodnutí viacerých štátov, ktoré sa v minulosti rozhodli jadrovú energetiku postupne obmedzovať.

Európska únia chce preto podporiť nové projekty. Brusel plánuje poskytnúť finančnú záruku vo výške 200 miliónov eur, ktorá má pomôcť investíciám do inovatívnych jadrových technológií.

Jadrová energia ako cesta k energetickej suverenite

Význam jadrovej energie zdôraznil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa neho môže práve tento zdroj pomôcť Európe dosiahnuť energetickú nezávislosť a zároveň znižovať emisie.

„Jadrová energia je kľúčová pre zladenie nezávislosti – a tým aj energetickej suverenity – s dekarbonizáciou a dosiahnutím uhlíkovej neutrality,“ uviedol Macron.

Upozornil tiež na geopolitické riziká spojené s ropou a plynom. Uhľovodíky sa totiž podľa neho môžu stať nástrojom politického nátlaku alebo dokonca destabilizácie.

Ako príklad uviedol aktuálne napätie v oblasti Perzského zálivu. Konflikt medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi vyvoláva obavy najmä v okolí Hormuzského prielivu, ktorý patrí medzi najdôležitejšie trasy pre export ropy na svete.

Jadrová energia zostáva významnou súčasťou energetiky

Podľa generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho má jadrová energetika vo svete stále významné postavenie.

Dnes zabezpečuje približne 10 percent globálnej výroby elektriny. Vo svete zároveň funguje asi 450 jadrových reaktorov v približne 30 krajinách.

„Záujem o jadrovú energiu prejavuje ďalších približne 40 štátov,“ uviedol Grossi. Medzi nimi spomenul napríklad Južnú Afriku alebo Argentínu.

Podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birola by európske krajiny mali kombinovať rozvoj obnoviteľných zdrojov – ako sú solárna či veterná energia – s obnovou jadrovej energetiky. Takýto mix by podľa neho mohol zabezpečiť stabilnú a bezpečnú energetiku.

Jadrová energia bude témou budúcnosti až do roku 2050

Druhý summit o jadrovej energii sa koná v meste Boulogne-Billancourt pri Paríži. Cieľom stretnutia je nájsť konkrétne riešenia a stanoviť smer európskej energetiky do roku 2050.

Organizátori očakávajú účasť predstaviteľov približne 40 krajín a viacerých medzinárodných organizácií, vrátane USA, Číny či štátov skupiny G7.

Francúzsko, ktoré má 57 jadrových reaktorov, patrí medzi najväčšie civilné jadrové mocnosti na svete. Paríž zároveň očakáva, že summit prinesie novú dynamiku pre rozvoj jadrovej energetiky.

Diskusie nadväzujú aj na deklaráciu z klimatickej konferencie COP28 v Dubaji, kde sa približne 30 krajín zaviazalo trojnásobne zvýšiť jadrové kapacity do roku 2050.