Podľa nej práve aktuálne napätie na Blízkom východe jasne ukazuje, aké riziká takáto závislosť prináša. „Aktuálna kríza na Blízkom východe nám jasne pripomína, akú zraniteľnosť to vytvára,“ doplnila.
Zaujímavý je aj vývoj v samotnej Európe. Kým ešte v roku 1990 tvorila jadrová energia približne tretinu výroby elektriny, dnes je to už len takmer 15 percent. Tento pokles je výsledkom politických rozhodnutí viacerých štátov, ktoré sa v minulosti rozhodli jadrovú energetiku postupne obmedzovať.
Európska únia chce preto podporiť nové projekty. Brusel plánuje poskytnúť finančnú záruku vo výške 200 miliónov eur, ktorá má pomôcť investíciám do inovatívnych jadrových technológií.
Jadrová energia ako cesta k energetickej suverenite
Význam jadrovej energie zdôraznil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa neho môže práve tento zdroj pomôcť Európe dosiahnuť energetickú nezávislosť a zároveň znižovať emisie.
„Jadrová energia je kľúčová pre zladenie nezávislosti – a tým aj energetickej suverenity – s dekarbonizáciou a dosiahnutím uhlíkovej neutrality,“ uviedol Macron.
Upozornil tiež na geopolitické riziká spojené s ropou a plynom. Uhľovodíky sa totiž podľa neho môžu stať nástrojom politického nátlaku alebo dokonca destabilizácie.
Ako príklad uviedol aktuálne napätie v oblasti Perzského zálivu. Konflikt medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi vyvoláva obavy najmä v okolí Hormuzského prielivu, ktorý patrí medzi najdôležitejšie trasy pre export ropy na svete.
Zaplatili by ste 10 až 15 eur za hlavné jedlo na horskej chate?
Jadrová energia zostáva významnou súčasťou energetiky
Podľa generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho má jadrová energetika vo svete stále významné postavenie.
Dnes zabezpečuje približne 10 percent globálnej výroby elektriny. Vo svete zároveň funguje asi 450 jadrových reaktorov v približne 30 krajinách.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.