Vojna na Ukrajine sa môže počas nadchádzajúcej zimy dostať do jednej z najdôležitejších fáz od začiatku ruskej invázie. Zahraniční odborníci upozorňujú na jar 2027 ako na obdobie, keď by mohli vzniknúť podmienky na zastavenie najintenzívnejších bojov. Rusko pritom podľa analytikov pripravuje ďalší tlak na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, zatiaľ čo obe krajiny čelia rastúcim vojenským aj ekonomickým problémom. Do hry vstupujú aj Spojené štáty, ktoré sa pokúšajú obnoviť diplomatické rokovania a nájsť cestu k prímeriu.
Vojna na Ukrajine pokračuje už viac ako štyri a pol roka a stále si vyberá obrovskú daň na ľudských životoch aj hospodárstve oboch krajín. Napriek doterajším neúspešným pokusom o diplomatické riešenie sa objavujú nové úvahy o tom, kedy by mohli zbrane konečne utíchnuť. Zahraniční vojenskí analytici upozorňujú, že nasledujúce mesiace môžu byť mimoriadne dôležité. Blížiaca sa zima totiž predstavuje veľkú skúšku pre ukrajinskú armádu, civilné obyvateľstvo aj samotné Rusko.
Moskva môže vystupňovať útoky, aby získala lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Kyjev sa naopak snaží oslabiť ruské vojenské a hospodárske možnosti. Obe strany pritom pociťujú dôsledky dlhoročného konfliktu a rastúcich nákladov. Do situácie navyše vstupujú nové diplomatické iniciatívy Washingtonu. Mohol by preto už budúci rok priniesť zásadný obrat a čo podľa odborníkov rozhodne o prípadnom prímerí?
Myslíte si, že sa vojna na Ukrajine skončí do jari 2027?
Vojna na Ukrajine pred rozhodujúcou zimou: Experti upozorňujú na jar 2027
Jedným z odborníkov, ktorí upozorňujú na význam nadchádzajúcich mesiacov, je východoeurópsky analytik Andreas Umland. V rozhovore pre nemecký denník Tagesspiegel naznačil, že práve zima 2026/2027 môže významne ovplyvniť ďalší priebeh konfliktu. Podľa jeho hodnotenia sa Rusko môže pokúsiť dosiahnuť zásadný výsledok ešte pred príchodom jari. „Počas tejto zimy sa pravdepodobne rozhodne o mnohých veciach,“ uviedol Umland.
Moskva pôvodne predpokladala rýchle vojenské víťazstvo, no po neúspechu svojich plánov prešla k dlhodobému vyčerpávaniu Ukrajiny. Teraz môže podľa analytika prísť ďalšia zmena taktiky, pri ktorej sa ruské útoky zamerajú na oslabovanie fungovania ukrajinských miest. Zároveň však rastie aj tlak na samotné Rusko, ktorého hospodárstvo zaťažujú sankcie, vojenské výdavky a ukrajinské útoky na strategické zariadenia. Jar 2027 preto odborníci spomínajú ako možný časový horizont významnej zmeny, nie ako dohodnutý dátum ukončenia vojny.
Vojna na Ukrajine a nový ruský plán: Mestá môžu zostať bez tepla a elektriny
Na ďalšie riziká upozorňuje rakúsky vojenský historik a dôstojník Markus Reisner. V rozhovore pre nemecký Focus predpokladal, že ruská armáda sa môže v nasledujúcich týždňoch usilovať o narušenie zásobovania veľkých ukrajinských miest elektrinou a ďalšími nevyhnutnými službami. Údery na elektrárne, rozvodné siete, dopravné uzly a energetické zariadenia môžu počas chladného obdobia výrazne skomplikovať každodenný život obyvateľov.
Rusko by tak mohlo skúšať zlomiť ukrajinský odpor nielen na fronte, ale aj prostredníctvom tlaku na civilné obyvateľstvo. Reisner však upozornil aj na paradox súčasnej situácie. „Paradoxne je v dôsledku rastúcej eskalácie vojny šanca na prímerie väčšia než kedykoľvek predtým,“ uviedol. Vysvetlenie spočíva v rastúcich stratách a nákladoch, ktoré postupne oslabujú schopnosť oboch strán pokračovať v bojoch. Ak sa konflikt nepodarí vojensky rozhodnúť, môže podľa tohto scenára zosilnieť tlak na diplomatické riešenie.
Putinova stratégia môže naraziť na odpor samotných Ukrajincov
Vojenský analytik Gustav Gressel poukazuje na ďalší rozmer ruskej stratégie. Útoky na civilnú infraštruktúru môžu byť podľa neho pokusom vyvolať nespokojnosť ukrajinských obyvateľov a oslabiť ich podporu politickému vedeniu krajiny. Kremeľ by tak mohol dúfať, že opakované výpadky elektriny, nedostatok tepla a neustále ohrozenie prinútia verejnosť požadovať ústupky. Takýto predpoklad však zatiaľ nemusí zodpovedať náladám ukrajinskej spoločnosti.
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu, na ktorý sa odvoláva Tagesspiegel, až 77 percent respondentov podporovalo pokračovanie odporu aj v prípade ďalšieho rozsiahleho bombardovania energetickej infraštruktúry. Samotné zhoršovanie životných podmienok preto nemusí automaticky viesť k ochote prijať ruské požiadavky. Intenzívnejšie útoky môžu naopak odhodlanie obyvateľstva ešte posilniť.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.