Preskočiť na obsah

Staručká pani s dvomi barlami čakala hodinu. To, čo dala Igorovi Matovičovi do ruky, ho dostalo

polotno 2026 01 26T113327.835
Autor článku

Marko Martinovič

Články autora

Autor sa venuje spravodajstvu a témam dňa.

Súhrn článku

◉ Igor Matovič sa podelil o zážitky zo stretnutí s občanmi počas debát v regiónoch.◉ Popisuje autentické momenty, ktoré ho zasiahli viac ako parlamentné hádky.◉ Spomína starú lekárku s pamätníkom aj fanúšičku politiky od roku 1956.◉ Príbehy vníma ako dôkaz, že ľudia si stále vážia rozhovor a záujem.

Igor Matovič zverejnil status, v ktorom nehodnotí politické dianie, ale spomína stretnutia s občanmi počas debát v rôznych kútoch Slovenska.

Hovorí o skutočných emóciách, ktoré podľa neho v parlamente chýbajú. Namiesto útokov a rečníckych duelov opisuje príbehy ľudí, ktorí za ním prišli – niektorí o barlách, iní so silnými spomienkami.

Nešlo len o diskusiu, ale o osobný kontakt. Ako sám priznal, niektoré momenty ho dostali. Čo zažil na cestách po Slovensku a prečo si tieto stretnutia váži viac ako rečnícky pult?

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane

Igor Matovič si posledné dni viac než rokovaciu sálu užil medzi ľuďmi. Vo svojom statuse priznal, že ho nezaujíma faloš v parlamente, ale živé reakcie ľudí, ktorých stretol počas debát v regiónoch. A podľa jeho slov ich nebolo málo.

Silný moment nastal hneď na začiatku. Na jedno zo stretnutí prišla staršia pani o barlách. Čakala už hodinu pred začiatkom, len aby si vypočula diskusiu. Pred jej spustením Matoviča oslovila s pamätníkom v ruke a poprosila ho o podpis. Vraj nemá ešte žiadny. Keď jej do zápisníka vpisoval meno, všimol si, že prvé venovanie v ňom má dátum z roku 1959. Až neskôr sa ukázalo, že išlo o miestnu lekárku, ktorú si ľudia pamätajú ako dobrosrdečnú a oddanú.

Ďalšie prekvapenie prišlo po inom stretnutí. Prišla za ním žena a povedala: „Aj náš pán dekan tu bol! A ja som kostolníčka.“ S kolegami si potom Matovič vymieňal dojmy. Ako poznamenala jedna z členiek tímu: „To bolo mesto! Jeden odchádzal, že ide slúžiť omšu, druhý, že ide po mŕtveho – mal pohrebníctvo.“

Pamätá si Maďarskú revolúciu

Na inom stretnutí zaujala žena, ktorá sa postavila k mikrofónu. Hovorila vecne, veci mala „v hlave ako mapu“. Nečakane dodala: „Ja politiku sledujem od svojich trinástich. Od Maďarskej revolúcie.“ Matoviča jej rozhľad očividne zaujal. Revolúcia sa pritom odohrala ešte v roku 1956.

Ako uviedol v závere, podobných príbehov bolo veľa – niektoré veselé, iné dojemné, ďalšie vážne. Všetky však považuje za vzácne. „Autentická človečina spolu s Vami … a ĎAKUJEM VÁM ZA ŇU🖐️“, napísal.

Chceš komentovať alebo pridávať obsah?

Zaregistruj sa a môžeš komentovať články, pridávať podujatia aj posielať vlastné články rýchlejšie.

Registrovať sa

Komentáre

0 komentárov