Preskočiť na obsah

Staručká pani s dvomi barlami čakala hodinu. To, čo dala Igorovi Matovičovi do ruky, ho dostalo

polotno 2026 01 26T113327.835
Autor článku

Marko Martinovič

Autor sa venuje spravodajstvu, témam dňa a regionálnym udalostiam.

Igor Matovič si posledné dni viac než rokovaciu sálu užil medzi ľuďmi. Vo svojom statuse priznal, že ho nezaujíma faloš v parlamente, ale živé reakcie ľudí, ktorých stretol počas debát v regiónoch. A podľa jeho slov ich nebolo málo.

Silný moment nastal hneď na začiatku. Na jedno zo stretnutí prišla staršia pani o barlách. Čakala už hodinu pred začiatkom, len aby si vypočula diskusiu. Pred jej spustením Matoviča oslovila s pamätníkom v ruke a poprosila ho o podpis. Vraj nemá ešte žiadny. Keď jej do zápisníka vpisoval meno, všimol si, že prvé venovanie v ňom má dátum z roku 1959. Až neskôr sa ukázalo, že išlo o miestnu lekárku, ktorú si ľudia pamätajú ako dobrosrdečnú a oddanú.

Ďalšie prekvapenie prišlo po inom stretnutí. Prišla za ním žena a povedala: „Aj náš pán dekan tu bol! A ja som kostolníčka.“ S kolegami si potom Matovič vymieňal dojmy. Ako poznamenala jedna z členiek tímu: „To bolo mesto! Jeden odchádzal, že ide slúžiť omšu, druhý, že ide po mŕtveho – mal pohrebníctvo.“

Pamätá si Maďarskú revolúciu

Na inom stretnutí zaujala žena, ktorá sa postavila k mikrofónu. Hovorila vecne, veci mala „v hlave ako mapu“. Nečakane dodala: „Ja politiku sledujem od svojich trinástich. Od Maďarskej revolúcie.“ Matoviča jej rozhľad očividne zaujal. Revolúcia sa pritom odohrala ešte v roku 1956.

Ako uviedol v závere, podobných príbehov bolo veľa – niektoré veselé, iné dojemné, ďalšie vážne. Všetky však považuje za vzácne. „Autentická človečina spolu s Vami … a ĎAKUJEM VÁM ZA ŇU🖐️“, napísal.

Mali by byť pri podobných prípadoch automaticky nasadzované všetky dostupné zložky?

Chceš komentovať alebo pridávať obsah?

Zaregistruj sa a môžeš komentovať články, pridávať podujatia aj posielať vlastné články rýchlejšie.

Registrovať sa

Komentáre

0 komentárov