◉ KDH rieši otvorený spor vo vlastných radoch po vyjadreniach poslanca Jozefa Hajka
◉ Hajko pripustil, že zvažuje odchod z parlamentu pre rozdielny pohľad na fungovanie hnutia
◉ Ostrá kritika smeruje na predsedu Milana Majerského, ktorý podľa neho nemá ideálne podmienky na vedenie strany
◉ Tému ešte viac zvýraznili nezhody okolo ústavného hlasovania aj budúcej povolebnej spolupráce
KDH sa v ostatných dňoch ocitlo pod silným vnútorným tlakom. Do centra pozornosti sa dostal poslanec Jozef Hajko, ktorý verejne pripustil, že zvažuje odchod z parlamentu. Dôvodom majú byť rozdielne predstavy o tom, ako má hnutie fungovať a akým spôsobom má presadzovať riešenia pre Slovensko. Hajko zároveň neskrýva výhrady voči predsedovi Milanovi Majerskému. Podľa neho nie je súbeh straníckej funkcie a vedenia Prešovského samosprávneho kraja dobrým nastavením pre efektívne riadenie hnutia.
Kritika pritom nezostala len v zákulisí, ale zaznela aj priamo smerom k predsedovi. V čase, keď sa KDH snaží pôsobiť ako stabilná opozičná sila, ide o citlivý signál nielen dovnútra strany, ale aj navonok k voličom. Situáciu navyše komplikujú staršie rozpory okolo hlasovania o zmene ústavy a tiež debata o tom, s kým by hnutie mohlo po voľbách spolupracovať. Dokáže sa KDH s týmito spormi vyrovnať bez ďalších otrasov?
KDH a otvorená kritika z vlastných radov
Vyhlásenia Jozefa Hajka ukázali, že vo vnútri hnutia existuje citeľné napätie. Poslanec naznačil, že problém nevidí iba v jednotlivých rozhodnutiach, ale aj v samotnom spôsobe fungovania strany. Tvrdí, že sa s vedením nezhoduje na tom, ako má KDH pristupovať ku konkrétnym problémom Slovenska a akú politickú líniu má presadzovať.
Najtvrdšie slová smerovali na predsedu Milana Majerského. Hajko poukazuje na to, že predseda zároveň vedie aj Prešovský samosprávny kraj, čo podľa neho sťažuje plnohodnotné riadenie hnutia. Svoje výhrady pritom neformuloval len všeobecne, ale jasne pomenoval aj potrebu zmeny vo vedení.
„KDH má záujem o riešenia konkrétnych problémov. Nezhodujeme sa na tom, ako to má robiť, a ja som to povedal do očí priamo aj predsedovi,“ povedal Hajko.
Práve táto veta naznačuje, že nejde o krátkodobé nedorozumenie, ale o hlbší spor o smerovanie. V politickej strane, ktorá sa po rokoch vrátila do parlamentu, má podobná polemika osobitnú váhu. O to viac, že zaznieva v čase, keď sa hnutie snaží presvedčiť verejnosť o svojej čitateľnosti a stabilite.
Ako vnímate Ficovu reakciu na referendum?
Majerský stojí na čele KDH od roku 2020. Počas jeho vedenia sa kresťanskí demokrati po desaťročí vrátili do Národnej rady, čo je nepochybne významný politický úspech. Súčasná kritika však ukazuje, že návrat do parlamentu automaticky neznamenal aj úplný vnútorný pokoj.
KDH, ústava a spory o politický smer
Napätie v hnutí sa nevynorilo z ničoho. Výrazne ho posilnilo aj hlasovanie o zmene ústavy na konci septembra minulého roka. Koalícia vtedy potrebovala na schválenie novely ústavnú väčšinu, teda 90 hlasov, a rozhodujúca časť podpory prišla aj od opozičného KDH.











Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.