Prieskum ukázal, že rozdiel medzi PS a Smerom zostáva minimálny.
Čitatelia sa dozvedia, ktoré strany by sa podľa aktuálnych preferencií dostali do parlamentu.
Článok vysvetľuje, ako by vyzeralo rozdelenie poslaneckých mandátov aj možné koaličné scenáre.
Nechýbajú ani informácie o priebehu prieskumu a náladách medzi rozhodnutými voličmi.

Prieskum verejnej mienky opäť naznačil, že boj o prvenstvo medzi dvoma najsilnejšími politickými stranami zostáva mimoriadne vyrovnaný. Rozdiel medzi lídrami sa pohybuje iba v desatinách percenta. Nové čísla zároveň ukazujú posilnenie jednej z parlamentných strán, zatiaľ čo niektoré subjekty zostávajú pod hranicou zvoliteľnosti.

Výsledky zároveň ponúkajú pohľad na to, ako by sa mohli rozdeliť mandáty v Národnej rade. Práve povolebná matematika naznačuje, že vytvorenie stabilnej väčšiny by nebolo jednoduché. Významnú úlohu by zohrávalo viacero strán. Výsledky vychádzajú z preferencií rozhodnutých voličov. Ako by teda podľa aktuálnych údajov vyzeralo zostavovanie budúcej vlády?

Prieskum potvrdil tesný súboj na čele

Najnovší prieskum agentúry Focus pre portál 360tka ukázal, že Progresívne Slovensko by získalo podporu 18,1 percenta rozhodnutých voličov. Na druhom mieste sa nachádza Smer-SD so ziskom 17,7 percenta.

Obe politické strany si oproti predchádzajúcemu meraniu mierne pohoršili. Rozdiel medzi nimi predstavuje iba 0,4 percentuálneho bodu, čo sa podľa metodiky pohybuje v rámci štatistickej odchýlky.

Na tretej priečke sa umiestnilo hnutie Republika, ktoré dosiahlo 11,6 percenta a po predchádzajúcom oslabení opäť posilnilo. Za ním nasleduje Hnutie Slovensko s podporou 9 percent, pričom aj v jeho prípade došlo oproti máju k miernemu poklesu.

Do parlamentu by sa podľa výsledkov dostal aj Hlas-SD s podporou 8 percent. Parlamentnú sedmičku by doplnili SaS so ziskom 7 percent a KDH, ktoré by podporilo 6,7 percenta respondentov.

Prieskum ukázal aj strany pod hranicou zvoliteľnosti

Tesne pod päťpercentnou hranicou skončili Demokrati, ktorých podpora dosiahla 4,8 percenta. Ešte nižší výsledok zaznamenala SNS so ziskom 4,2 percenta, čo by podľa prieskumu znamenalo, že by sa do parlamentu nedostala.

Mimo Národnej rady by zostali aj ďalšie politické subjekty. Maďarská aliancia získala 3,9 percenta, Sme rodina 2,8 percenta a Právo na pravdu 2,7 percenta.

Prieskum naznačil komplikované zostavovanie vlády

Ak by sa výsledky prieskumu premietli do rozdelenia mandátov, parlament by tvorili:

• Progresívne Slovensko – 35 mandátov
• Smer-SD – 34 mandátov
• Republika – 22 mandátov
• Hnutie Slovensko – 17 mandátov
• Hlas-SD – 15 mandátov
• SaS – 14 mandátov
• KDH – 13 mandátov

Takéto rozloženie síl by znamenalo, že súčasné vládne strany by parlamentnú väčšinu nezískali. Smer-SD a Hlas-SD by spolu disponovali iba 49 poslancami. Ani prípadné rozšírenie o Republiku by nestačilo, pretože by mali spolu 71 mandátov, pričom na vytvorenie vlády je potrebných minimálne 76 poslancov.

Rovnako by nestačil ani blok opozičných strán PS, SaS a KDH, ktorý by mal spolu 62 kresiel. Na dosiahnutie väčšiny by potreboval aj podporu Hnutia Slovensko. Takáto štvorčlenná koalícia by disponovala 79 poslancami, čo by predstavovalo tesnú parlamentnú väčšinu.

Prieskum: Ako prebiehalo zisťovanie preferencií

Prieskum realizovala agentúra Focus v období od 22. do 29. júna 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 027 respondentov.

Respondenti odpovedali na otázku, koho by volili, ak by sa parlamentné voľby konali najbližší víkend.

Výsledky zároveň ukázali, že 13,3 percenta opýtaných by sa volieb nezúčastnilo a 13,4 percenta nevedelo uviesť svoju voľbu. Zverejnené preferencie strán preto vychádzajú zo skupiny 73,3 percenta rozhodnutých voličov.

FAQ

1. Prečo je rozdiel medzi PS a Smerom označený ako štatistická odchýlka?

Rozdiel predstavuje iba 0,4 percentuálneho bodu. Pri prieskumoch verejnej mienky sa podobná odchýlka môže nachádzať v rámci bežnej štatistickej chyby merania. Preto nemožno s istotou tvrdiť, že jedna strana má jednoznačný náskok.

2. Prečo sa preferencie počítajú len z rozhodnutých voličov?

Do konečných výsledkov sú započítaní iba respondenti, ktorí uviedli konkrétnu politickú stranu. Ľudia bez rozhodnutia alebo tí, ktorí deklarovali neúčasť vo voľbách, sa do prepočtu nezahŕňajú. Takýto postup je pri zverejňovaní volebných preferencií štandardný.

3. Prečo by ani súčasná koalícia podľa prieskumu nezískala väčšinu?

Po prepočte na mandáty by ani kombinácia strán Smer-SD, Hlas-SD a Republika nedosiahla potrebných 76 poslancov. Spolu by mali 71 kresiel. To by na vytvorenie vlády nestačilo.

4. Aký význam má prepočet preferencií na mandáty?

Mandáty ukazujú, ako by sa výsledky prieskumu mohli premietnuť do rozdelenia kresiel v parlamente. Ide o modelový výpočet vychádzajúci z nameraných preferencií. Skutočné výsledky volieb sa môžu líšiť.

5. Prečo sú strany pod piatimi percentami označené ako mimoparlamentné?

Slovenský volebný systém stanovuje pre vstup do Národnej rady päťpercentnú hranicu. Strany, ktoré ju neprekročia, nezískajú parlamentné mandáty. V tomto prieskume sa to týka viacerých subjektov.

6. Čo ovplyvňuje presnosť podobných prieskumov?

Presnosť závisí od veľkosti reprezentatívnej vzorky, metodiky zberu údajov aj od štatistickej chyby. Prieskum zachytáva nálady respondentov v čase jeho realizácie. Nejde o predpoveď konečného výsledku volieb.