Aprílový volebný prieskum priniesol prekvapenie: PS už nie je na prvom mieste. Táto strana posilňuje!

Aprílový volebný prieskum priniesol zmenu na čele straníckych preferencií. Po mesiacoch, keď sa na prvom mieste držalo Progresívne Slovensko, sa pred neho opäť dostal Smer-SD. Rozdiel medzi prvými dvoma stranami je však minimálny a súboj o líderskú pozíciu zostáva otvorený. Výraznejší posun zaznamenala aj Republika, ktorá sa dostala na tretiu priečku. Do parlamentu by sa podľa zverejnených čísel dostalo osem politických subjektov.

Naopak, SNS, Maďarská Aliancia aj Sme rodina by zostali pred bránami Národnej rady, hoci by ešte dosiahli na štátny príspevok. Samotné víťazstvo by pritom Smeru nestačilo na vytvorenie väčšiny.

Rozloženie mandátov by totiž podľa záverov prieskumu hralo viac do karát opozičným stranám. Ako teda vyzerá aktuálne rozdelenie síl a kto by mal šancu skladať vládu?

Aprílový volebný prieskum vrátil na čelo Smer-SD

Najnovšie dáta agentúry SANEP pre televíziu TA3 ukazujú, že poradie na vrchole straníckych preferencií sa opäť zmenilo. Kým v predchádzajúcich mesiacoch dominovalo Progresívne Slovensko, v polovici apríla by parlamentné voľby podľa prieskumu vyhral Smer-SD.

Strana Roberta Fica by získala 20,5 percenta hlasov, zatiaľ čo Progresívne Slovensko by skončilo tesne druhé s podporou 19,7 percenta. Rozdiel medzi oboma najsilnejšími subjektmi je teda menší než jeden percentuálny bod, čo naznačuje mimoriadne tesný súboj o prvé miesto.

Výsledky zároveň ukazujú, že napriek návratu Smeru na čelo nejde o dominantné víťazstvo. Aprílový volebný prieskum skôr potvrdzuje dlhodobý trend rozdeleného elektorátu, v ktorom aj malé pohyby preferencií môžu meniť poradie na vrchu tabuľky.

Republika rastie, v parlamente by bolo osem strán

Na treťom mieste by sa podľa prieskumu umiestnila Republika, ktorá by dosiahla 12,1 percenta. Ide o výsledok, ktorý ju zreteľne odlišuje od ďalších strán a posúva ju medzi výrazných hráčov aktuálnej opozície aj celkovej parlamentnej mapy.

Za ňou by nasledoval koaličný Hlas-SD s podporou 8,2 percenta. Piate miesto by obsadilo Hnutie Slovensko so ziskom 7,4 percenta. Do parlamentu by sa dostali aj SaS s výsledkom 6,9 percenta, KDH so ziskom 6,3 percenta a napokon aj Demokrati, ktorí by prekročili hranicu zvoliteľnosti s podporou 5,5 percenta.

Práve Demokrati zostávajú podľa zverejnených čísel dlhodobo v pásme tesne nad hranicou vstupu do parlamentu. Aj v tomto prípade by sa do Národnej rady dostali len s relatívne malým odstupom od päťpercentného limitu.

Mimo parlamentu by tentoraz ostala SNS s výsledkom 4,1 percenta, Maďarská Aliancia s podporou 3,9 percenta a Sme rodina, ktorú by volilo 3,1 percenta respondentov. Všetky tri subjekty by však podľa zverejnených údajov ešte splnili hranicu na získanie štátneho trojpercentného príspevku.

Aprílový volebný prieskum: väčšinu by mala opozícia

Hoci by Smer-SD skončil na prvom mieste, samotné víťazstvo by mu nestačilo na vytvorenie parlamentnej väčšiny. Podľa záverov prieskumu by totiž väčšinu skladala opozícia. Nešlo by však o ústavnú väčšinu, ale iba o jednoduchú väčšinu, ktorá by navyše vznikla len v prípade spolupráce s Hnutím Slovensko Igora Matoviča.

To je dôležitý moment aj pri čítaní celého výsledku. Aprílový volebný prieskum totiž nehovorí len o poradí strán, ale aj o tom, aké povolebné možnosti by z takéhoto rozloženia síl vznikli. Prvé miesto automaticky neznamená schopnosť zostaviť vládu, najmä ak blok strán na druhej strane disponuje väčším počtom mandátov.

Prieskum realizovala agentúra SANEP v termíne od 15. do 20. apríla 2026 na vzorke 2 150 respondentov. Práve tento zber dát zachytáva aktuálnu náladu voličov v období, keď sa rozdiel medzi najsilnejšími subjektmi pohybuje len v desatinách percentuálneho bodu.

Tesný súboj na čele mení čítanie výsledkov

Výsledky ukazujú, že súťaž medzi Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom zostáva mimoriadne vyrovnaná. Kým jedna strana sa vrátila na čelo, druhá si udržala veľmi silnú podporu a na víťaza stráca len minimálne. Do popredia sa zároveň dostáva aj Republika, ktorá si upevňuje postavenie tretej najsilnejšej strany.

Z pohľadu ďalšieho vývoja je podstatné aj to, že viacero strán sa pohybuje blízko rozhodujúcich hraníc. Platí to pri boji o vstup do parlamentu aj pri možnostiach vytvárania väčšiny. Už menší posun preferencií tak môže v ďalšom meraní zmeniť nielen poradie strán, ale aj celkovú povolebnú matematiku.

FAQ

Ako dopadol najnovší prieskum volebných preferencií?
Podľa zverejnených výsledkov by voľby v polovici apríla vyhral Smer-SD so ziskom 20,5 percenta hlasov. Na druhom mieste by bolo Progresívne Slovensko s podporou 19,7 percenta. Tretia by skončila Republika, ktorú by volilo 12,1 percenta respondentov.

Ktoré strany by sa dostali do parlamentu?
Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostalo spolu osem subjektov. Okrem Smeru-SD, Progresívneho Slovenska a Republiky aj Hlas-SD, Hnutie Slovensko, SaS, KDH a Demokrati. Posledná menovaná strana by sa do Národnej rady dostala len tesne, keďže by získala 5,5 percenta hlasov.

Kto by podľa prieskumu mohol skladať väčšinu?
Aj keď by voľby vyhral Smer-SD, väčšinu by podľa záverov prieskumu skladala opozícia. Nešlo by však o ústavnú väčšinu, ale len o jednoduchú väčšinu. Zároveň by sa takáto väčšina nezaobišla bez Hnutia Slovensko Igora Matoviča.

Ktoré strany by zostali mimo parlamentu?
Pod hranicou zvoliteľnosti by sa ocitli SNS, Maďarská Aliancia a Sme rodina. Ich zisky by predstavovali 4,1 percenta, 3,9 percenta a 3,1 percenta. Všetky tri subjekty by však ešte dosiahli na štátny trojpercentný príspevok.

Kedy a na akej vzorke bol prieskum realizovaný?
Prieskum realizovala agentúra SANEP pre TA3. Zber dát prebiehal od 15. do 20. apríla 2026. Do merania bolo zapojených 2 150 respondentov.