Heribanová otvorene prehovorila! Tvrdé slová o stave kultúry. Je to horšie, než sme si mysleli?

Kultúra na Slovensku sa opäť dostala do centra pozornosti. Na prestížnom podujatí Krištáľové krídlo zazneli slová, ktoré nenechali nikoho chladným. Jednou z hlavných osobností večera bola Alena Heribanová, ktorá si prevzala mimoriadne ocenenie. Táto známa moderátorka a autorka patrí k stáliciam televíznej scény už desaťročia.

Počas svojej kariéry získala bohaté skúsenosti nielen pred kamerou, ale aj v manažérskych pozíciách. Práve preto jej pohľad na aktuálny stav nie je povrchný. Otvorene pomenovala slabé miesta aj nevyužitý potenciál. Zdôraznila, že Slovensko má svetu čo ponúknuť. Napriek tomu zostáva veľká časť bohatstva nepovšimnutá. Prečo podľa nej stále zaostávame a čo by sa malo zmeniť?

Kultúra ako vizitka krajiny

Ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2025 odovzdali v marci 2026 v priestoroch Slovenského národného divadla v Bratislave. Prestížne podujatie ocenilo osobnosti z rôznych oblastí spoločenského života. Medzi nimi nechýbala ani Alena Heribanová, ktorá získala mimoriadnu cenu za dlhoročný prínos.

Podujatie sa konalo pod záštitou prezidenta SR Petra Pellegriniho a rozhodovali o ňom odborné poroty aj Veľká porota. Heribanová patrí medzi najvýraznejšie osobnosti televíznej kultúry, pričom na obrazovkách pôsobí už od roku 1979.

Vo svojom vystúpení sa venovala téme, ktorá je jej blízka – kultúra ako obraz krajiny v zahraničí. Upozornila, že Slovensko má obrovský potenciál, no často ho nevie dostatočne využiť.

“Musíme si viac vážiť našu kultúru. To znamená nepristupovať k veciam iba tak, že toto je národné, toto je známe, ale Slovensko má neuveriteľnú kultúru.”

Podľa jej slov je problém aj v stave historických pamiatok. Slovensko patrí medzi krajiny s veľkým počtom hradov a zámkov, no mnohé z nich chátrajú. “Koľko máme stredovekých hradov? V akom sú stave? Treba im pomôcť.”

Kultúra potrebuje podporu a sebavedomie

Heribanová upozornila aj na slabú podporu slovenskej tvorby v zahraničí. Podľa nej je kultúra kľúčovým nástrojom budovania imidžu krajiny, no Slovensko v tomto smere zaostáva.

“Máme úžasné nedostatky v prekladovej literatúre, veď naši autori sú famózni, ale treba podporiť preklady a marketing v zahraničí, aby sme sa dostali von, lebo kultúra buduje značku tejto krajiny vo svete.”

Rovnako poukázala na hudobnú scénu. Slovenskí operní speváci síce dosahujú úspechy, no často vďaka zahraničným manažérom. Domáca tvorba podľa nej nemá dostatočný priestor.

Kultúra a slovenská hudba vo svete

V oblasti hudby vidí veľký nevyužitý potenciál. Pôvodná slovenská hudba sa podľa nej nedostáva na významné festivaly, čo považuje za škodu.

“Máme úžasných operných spevákov, ktorí sú známi, lebo majú manažérov v zahraničí. Ale máme pôvodnú slovenskú hudbu, ktorá nezaznie na zahraničných festivaloch – a to je veľká škoda.”

Zároveň vyzvala na väčšiu odvahu prezentovať domácu tvorbu.

“My budeme hrať Zeljenku alebo Vlada Godára! A ukážeme ľuďom, aká je to krásna hudba.”

Podľa nej je dôležité prestať sa spoliehať len na svetové mená a začať si viac veriť. Kultúra totiž podľa jej slov stojí na sebavedomí národa. “Musíme tomu veriť a poznať to. Tak toto – verme si a poznajme, čo tu máme.”