„Šialené“ plány Huliaka a spol.? Chcú si zobrať zlato z Londýna!

Slovenské zlato môže zmeniť adresu. Huliakovci chcú presun z Londýna späť domov

Slovenské zlato uložené v zahraničí sa opäť stalo predmetom verejnej diskusie. Skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka plánuje otvoriť otázku návratu zásob zlata, ktoré sú momentálne deponované v britskej Bank of England.

Ide o 31,7 tony slovenského zlata, ktorého hodnota podľa Národnej banky Slovenska (NBS) dosahuje približne 4 miliardy eur. Hlavnou tvárou iniciatívy je poslanec Pavel Ľupták, ktorý tvrdí, že presun drahého kovu späť na Slovensko by predstavoval posilnenie bezpečnosti a suverenity štátu.

Tému chce predostrieť na rokovaní koaličnej rady a následne ju predložiť do parlamentu. Viac informácií o pozadí a dôsledkoch tohto návrhu nájdete na druhej strane článku. Prečo sa otázka slovenského zlata opäť vracia na politickú scénu?

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓

História sa opakuje: návrat k Ficovej myšlienke

Návrh na presun slovenského zlata nie je v našej politike novinkou. V roku 2019 túto tému otvoril aj Robert Fico, ktorý varoval pred možnými politickými rizikami a pripomenul prípad Venezuely, ktorej zlato bolo v zahraničí zablokované. Vtedy Fico tvrdil, že ak by vypukla vážna kríza, Slovensko by sa k svojmu zlatu nemuselo dostať.

NBS však presun zlata neodporučila. Poukázala na vysoké logistické náklady, riziká pri transporte, ale aj na to, že uloženie zlata v Londýne nie je nič výnimočné – ide o štandard, ktorý využíva množstvo štátov. Okrem toho banka upozornila, že zlato v zahraničí môže generovať mierne výnosy prostredníctvom finančných operácií.

NBS varuje: zlato má svoju úlohu, ale miesto v trezore nie je podmienkou

Podľa bývalého guvernéra Jozefa Makúcha ide zo strany Huliakovcov o čisto politický krok, ktorý nemá praktický prínos. „Zlato slúži ako poistka v čase krízy a jeho uloženie v Londýne je úplne bežná prax,“ uviedol Makúch pre portál Aktuality.sk. Dodal, že v prípade potreby je možné so zlatom v Londýne disponovať aj bez fyzického presunu.

Zaujímavosťou je aj fakt, že Pavel Ľupták vlastní firmy zaoberajúce sa obchodovaním s drahými kovmi. To vyvoláva otázky, či za iniciatívou návratu slovenského zlata nestojí aj určitý osobný alebo komerčný záujem.

Návrat zlata by teda mohol mať nielen symbolický, ale aj praktický rozmer. No zároveň je zrejmé, že nejde o jednoduché rozhodnutie – prináša so sebou náklady, riziká a otázky dôvery v medzinárodné inštitúcie.