Marek (28): Alkoholikom som sa stal, keď som mal 12, potom som bol svedkom niečoho, čo mi zmenilo život

Bolo to také nenápadné, nevinné pitie, ktoré sa začalo, keď som mal 12 rokov. Áno, možno si poviete, že to je priskoro na alkohol, a že na vine sú rodičia, no boli by ste prekvapení, keby ste vedeli, koľko mládeže v takom veku už má skúsenosti s alkoholom. Samozrejme, nikomu k tomu určite nenabádam a vyzývam rodičov, aby na svoje deti dohliadli. Všetko totiž bolo o tom, že som sa dostal do zlej partie. Boli to chlapci, ktorí vynechávali školu, mali zhoršené známky zo správania a ja som chcel do tejto skupiny zapadnúť. Keďže som však bol svedomitým žiakom a záležalo mi na výborných výsledkoch, priblížiť som sa im mohol len cez víkendové pitie a flákanie sa po parkoch, kde sme často sprejovali na budovy. Po skončení základnej školy sa partia rozpadla, pretože mňa vďaka skvelému priemeru vzali na gymnázium a ostatní chlapci sa dostali na odborné školy. To však nezastavilo môj problém s alkoholom, práve naopak…

Príbeh Mareka pokračuje na druhej strane

Na strednej škole som bol triednym lídrom. V triede sme mali len 7 chlapcov, ktorí ku mne vzhliadali, pretože pochádzali z prísnych rodín. Úprimne priznávam, že som ich nabádal na alkohol, a tým, že som už mal po 15tke, som mohol von chodievať aj cez pracovný týždeň. Pil som každý deň a deň bez alkoholu som si nevedel predstaviť. Bolo to niečo, čo mi poskytovalo úľavu od stresu a úzkosti. Bolo to niečo, čo mi umožnilo zabudnúť na všetky problémy, ktoré som mal, pričom dnes mi prídu celkom banálne. Alkohol ma však odvádzal od reality, až som ho nakoniec musel piť i pred vyučovaním. Alkohol bol pre mňa dôležitejší než jedlo, preto som veľmi schudol. Keď sa pozriem na staré fotky z toho obdobia, bolo očividné, že som vyzeral hrozne. Moje oči boli bez života, tvár som mal napriek nízkej váhe zvláštne naliatu. Pamätám si, že moji rodičia boli zúfalí, pretože si mysleli, že som chorý. Na vyšetrenie som ale pochopiteľne odmietal ísť.

To sa podpísalo i na mojom hodnotení, pretože som bol nesústredený kvôli tomu, že som si vždy musel držať určitú hladinku. Zároveň dodnes nechápem, že mi v tom čase na to učitelia neprišli. Spolužiaci o tom, samozrejme, vedeli, no nič s tým nerobili, asi to prijali ako súčasť mojej osobnosti. Až v maturitnom ročníku sa stalo niečo, čo mi absolútne zmenilo život.

Pamätám si, že bola tmavá zimná sobota po polnoci roku 2013, keď sa stala hrozná tragédia. Bol som celkom na mol, túlal som sa sám po uliciach až som zašiel do parku. Neďaleko odo mňa som započul ženský krik, ktorý bol však tlmený. Šiel som za zvukom, nie preto, lebo som chcel pomôcť, ale preto, lebo to bola moja pudová reakcia. Zbadal som, ako sa za jednou budovou muž snaží vyzliecť ženu, ktorej na ústach držal ruku, aby ju nebolo počuť. Nepamätám si, čo na sebe mali, no ten obraz nezabudnem nikdy. Moja opitá hlava usúdila, že najlepšie bude odísť, preto som zdupkal preč.

O pár dní na dvere nášho bytu klopali policajti, ktorí chceli so mnou hovoriť. V prvom momente som sa zľakol, že sa rodičia dozvedia o mojom probléme s alkoholom, no potom som si uvedomil, že som dospelý a nemôže sa mi nič stať. Vzali ma so sebou na policajné oddelenie, kde ma podrobili výsluchu. Potvrdil som, že som sa v sobotu zdržiaval v parku, čo im potvrdil barman z neďalekého podniku a tiež kamerové záznamy. Vysvitlo, že muž v parku sa snažil zneužiť ženu, čo sa mu potom aj podarilo. No zašlo to ešte ďalej, nakoniec ju dobodal a ona zomrela.
Keď som sa to dozvedel, zavládla v mojom tele neuveriteľná bolesť. Fyzicky som trpel, keď som si uvedomil, že tá žena mohla žiť, ak by som nebol zbabelý ožratý čurák. Utiekol som z miesta nehody, trestného činu, v ktorého som bol svedkom a musel som čeliť vážnym následkom. Bolo to pre mňa veľké prebudenie a pochopenie, že musím niečo zmeniť. Nedokázal som sa viac pozrieť svojim rodičom do očí.

Rozhodol som sa, že už nebudem piť a snažil som sa nájsť pomoc. Navštívil som terapeutov a skupiny podpory pre ľudí s alkoholovými problémami. Bol som závislý na alkohole a musel som sa s tým vysporiadať. Musel som sa vyrovnať s tým, že som nezachránil ženu, ktorá dnes ešte mohla žiť.

Je mi to veľmi ľúto, a priznávam sa k tomu preto, aby to otvorilo oči rodičom, ktorí nedávajú dostatočný pozor na svoje deti a tým, ktorý zľahčujú alkohol.