Niekedy jej ani nezavolal, nevedel ani čo rieši počas svojich bežných dní, ich telefonáty pozostávali len z otázok kto čo jedol a aký bol deň či počasie. Neraz som bola podobného telefonátu svedkom, preto viem, že i so susedom na náhodnom stretnutí vo výťahu sa pozhováram na vyššej úrovni. To však Janu neodradilo, dokonca i udalosti, ktoré boli omnoho horšie. Vlado nebol ochotný prísť na jej narodeninovú oslavu, ale na oslavy svojich kamarátov si pýtal v práci dovolenku. Janu mrzelo, že to takto je, navyše, vždy keď Vlado prišiel domov na dlhý čas, ich program pozostával z každovečerných návštev podnikov a pitia alkoholu. Jana sa prispôsobila, nechcela sa hádať.
Snažila som sa dohovoriť jej, že si zaslúži svoju pravú a romantickú lásku, no nedala si povedať. Vravela, že neverí, že by s ňou chodil iný muž, pritom viem, že to bola dobre vyzerajúca mladá žena. Jej sebavedomie a neschopnosť bojovať za svoje šťastie ju však primäli k tomu, aby tento stav nijak nemenila. To však bol len začiatok jej smutného príbehu…
Príbeh pokračuje na druhej strane
Jedného dňa, keď mala Jana narodeniny, zúfalo čakala celý deň na telefonát od Vlada. Ten však neprichádzal, preto sme sa večer v bare naozaj opili. Vyzerala hrozne, plakala a bola nešťastná. Začal s ňou flirtovať muž, ktorý ju vzal tancovať a mala som pocit, že jej je partner už ukradnutý. Po pol hodine som videla ako ju cudzí muž bozkáva, preto som okamžite zasiahla. Odvliekla som ju na internát. Na druhý deň si nič nepamätala, preto som jej o všetkom povedala. Hystericky plakala a vyčítala si to. Čo som však nečakala – zavolala okamžite Vladovi a o všetkom mu povedala. Nechápala som toto konanie, myslela som, že si aspoň našla dobrý dôvod na rozchod, opak bol pravdou. V telefonáte mu sľubovala, že už nikdy sa nič podobné nestane a že chce byť len s ním. Neverila som vlastným očiam.
Od toho dňa sa všetko začalo meniť. Jana bola viac uzatvorená do seba, nechcela počúvať moje názory na to, že by z tohto vzťahu mala odísť, a že je to toxické miesto. Naše priateľstvo postupne chladlo a dokonca sme po treťom ročníku už spolu nešli bývať. O pár mesiacov po incidente s bozkom som na jej profile na sociálnej sieti objavila „výbornú“ novinu: Jana a Vlado oznámili svoje zasnúbenie.
Nedalo mi to, zavolala som ju na kávu, pretože mi bolo ľúto, že sme si kedysi boli blízke, pričom teraz sa takéto informácie dozvedám len z internetu. Na káve mi Jana povedala, že to ona Vlada požiadala o ruku, aby mu dokázala, že je jej jediný a že chce život stráviť len s ním. Skoro som vypľuvla kávu priamo na jej tvár. Musela som jej povedať úprimne čo si o tom myslím, nevážila som slová. Povedala som jej, že je celkom hlúpa, že jej partner je alkoholik a bude ľutovať, že sa nevie od neho odpútať. Navyše, nemôže ho dobre poznať, pretože sú väčšinu vzťahu na diaľku.
Škola sa skončila a my sme každá šli svojou vlastnou cestou. O jej svadbe som sa dočítala len z komentárov na sociálnej sieti. Pozrela som si fotky a vôbec som neľutovala, že som nebola súčasťou jej „super“ dňa. Prešlo 3 a pol roka a mne prišla správa od Jany. Chcela ma pozvať na kávu a naliehala.
Príbeh pokračuje na druhej strane
Jana mi na káve povedala, že sa s Vladom rozvádzajú. Po ich svadbe ešte rok pracoval v Nemecku, pričom ona bývala s jeho rodičmi, ktorí z nej urobili prakticky slúžku. Vlado sa rodičov zastával, vždy keď sa mu sťažovala jej povedal, že je jej povinnosťou starať sa o jeho rodičov, keď jej tam dovolili bývať. Peklo však nastalo po jeho príchode zo zahraničia na Slovensko. Vlado sa vkuse opíjal a nevedel hospodáriť s peniazmi. Nasľuboval jej, že pôjdu bývať do vlastného, no nikdy k tomu nedošlo. Jana tak celú svoju mladosť a najlepšie roky obetovala mužovi, ktorý si to vôbec nezaslúžil. A či mi jej bolo ľúto? Pravdou je, že nie. Môže si za to sama, pretože sa vyplnilo všetko, čo som jej predtým vravela.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.