Pavol Habera vystúpil na koncerte za budúcnosť kultúry. Predniesol tvrdé slová. Tento národ má podľa neho problém

Protest bol súčasťou akcie Slovenská kultúrna pochodeň, ktorú iniciovala platforma Otvorená kultúra. Symbolická pochodeň sa niesla z Humenného do Bratislavy ako znak solidarity s požiadavkami Kultúrneho štrajku. Ten volá po odbornom a transparentnom riadení kultúrneho rezortu, ukončení cenzúry a finančnej stabilizácii celého odvetvia.

Paľo Habera vyzval na diskusiu a pokojné vysvetľovanie dôležitosti kultúry v rodinách a medzi priateľmi. „Je to náš problém a je na nás, aby sme ho riešili. Ak by sme dokázali presvedčiť viac ľudí pred minulými voľbami, dnes by sme tu nemuseli stáť,“ konštatoval. Na záver si dovolil aj odľahčenie: „Nechcem, aby mi niekto zakazoval nosiť dlhé vlasy.“ Publikum potešil piesňami „Boli sme raz milovaní“ a „Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár“.

Príhovor Pavla Haberu

„Príjemný dobrý večer všetkým. Keď som sa včera bavil s Danielom Hevierom, ktorý mi robí texty a s ktorým spolupracujem už 40 rokov, tak som mu hovoril: Predstav si, Danko, idem spievať na námestie. Po niekoľkých rokoch. Naposledy to bolo myslím v ’89. Nie som veľmi spevák, ktorý chodí po námestiach, ale v tejto chvíli cítim, že byť tu je veľmi dôležité.

Kultúra a vzdelanosť sú vizitkou národa. Tieto dva atribúty ovplyvňujú akékoľvek oblasti nášho života. Pokiaľ nefunguje vzdelanosť, nemôže fungovať predsa nič iné. Akonáhle začnú do kultúry hovoriť ľudia a snažiť sa ju usmerniť podľa nejakých svojich chúťok a divných vecí, s ktorými sa ráno zobudia, tak to jednoducho nemôže fungovať a ten národ má problém. 

My máme v tejto chvíli ako národ, myslím, dosť veľký problém a je len na nás, ako sa s tým vysporiadame. Je to, samozrejme, aj náš prúser, že máme tento problém. Keby sme dokázali presvedčiť veľké množstvo ľudí pri minulých voľbách, tak sme tu dnes nemuseli byť a nemuseli sme riešiť tieto veci. 

Preto vás poprosím, a ja sa o to tiež budem snažiť, pokojne a trpezlivo vysvetľujme našim kamarátom, rodinám, priateľom aj tým ľuďom, ktorých nepoznáme, o čo vlastne ide a čo nás čaká, ak to nebude fungovať. Nechceme sa predsa vracať v minulosti, nechcem, aby mi niekto zakazoval dlhé vlasy.“

Podujatie podporili aj členovia Činohry Slovenského národného divadla (SND). Umelci ako Tomáš Maštalír, Diana Mórová či Rebeka Poláková vystúpili s prejavmi a čítali úryvky z knihy, ktorá počas pochodu prechádzala Slovenskom. V spoločnom vyhlásení zdôraznili, že ich aktivity nesledujú politické ciele, ale reagujú na aktuálne problémy spoločnosti a kultúry.

„Naším cieľom je upozorniť umeleckými prostriedkami na neduhy spoločnosti, pretože milujeme túto krajinu. Nejde o boj voči politikom, ale o občiansky zápas za našu krajinu,“ vyhlásila Rebeka Poláková.

Herec Martin Huba pridal konkrétnu výzvu: „Martina Šimkovičová a Lukáš Machala musia odísť.“ Umelci tak vyjadrili nesúhlas s vedením rezortu a podporili požiadavky štrajkujúcich.

Herci zdôraznili, že popri inscenáciách so spoločensko-kritickým zameraním upozorňujú na problémy v rezorte aj rôznymi podpornými gestami a informačnými aktivitami. „Či už je to čítanie vyhlásení po skončení predstavenia alebo vyvesenie čiernych vlajok z našich okien,“ povedala herečka Jana Kovalčíková za členov SND .

Herci upozornili, že kultúra nie je len o umení, ale aj o medziľudských vzťahoch. Kritizovali zhoršujúcu sa spoločenskú atmosféru, narastajúcu agresivitu voči odborníkom, menšinám či aktivistom a nebezpečné posúvanie hraníc smerom k totalitným ideológiám. „Strata kultúry znamená stratu národa,“ varoval herec Juraj Loj v mene všetkých prítomných.

Protest a jeho symbolika ukázali, že boj za kultúru je otázkou národnej identity a hodnôt.