Prieskum Infostatu priniesol tesný súboj dvoch najsilnejších politických strán.
Demokrati aj Maďarská Aliancia by podľa výsledkov prekročili hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.
Republika v porovnaní s viacerými inými prieskumami výrazne zaostala a neobsadila tretie miesto.
Dáta zbieral Infostat od 13. do 17. júla 2026 na vzorke 1 049 respondentov.

Prieskum Infostatu opäť ukázal, že jednotlivé merania volebných preferencií môžu priniesť podstatne odlišný obraz politickej situácie. Do pravidelného kolotoča prieskumov súkromných agentúr sa už pred niekoľkými mesiacmi zapojil aj štát prostredníctvom Štatistického úradu Slovenskej republiky. Pod túto inštitúciu patrí Inštitút informatiky a štatistiky, známy ako Infostat. Počas júla zisťoval, ktorú politickú stranu alebo hnutie by si ľudia vybrali v prípade blížiacich sa parlamentných volieb.

Nové čísla priniesli viaceré posuny, ktoré sa nezhodujú s poradím známym z niektorých súkromných prieskumov. Pozornosť priťahuje najmä postavenie strán pohybujúcich sa v blízkosti hranice zvoliteľnosti. Rozdiely sú viditeľné aj pri subjektoch, ktoré v iných meraniach pravidelne obsadzujú popredné priečky. Dôležitým údajom je zároveň deklarovaná ochota respondentov zúčastniť sa na voľbách. Ako by teda podľa júlových výsledkov vyzeralo poradie strán a ktoré z nich by sa dostali do Národnej rady SR?

Prieskum Infostatu ukázal tesný súboj na čele

Infostat uskutočnil zber dát od 13. do 17. júla 2026. Do zisťovania sa zapojilo 1 049 respondentov, ktorí odpovedali na otázku:

„Predstavte si, že by sa voľby do NR SR konali už nasledujúcu sobotu. Ktorú stranu alebo hnutie by ste volili?“

Na prvom mieste sa ocitlo Progresívne Slovensko so ziskom 19,2 percenta. Jeho náskok však bol veľmi malý, pretože druhý Smer-SD získal 18,8 percenta. Rozdiel medzi prvými dvoma stranami tak predstavoval iba 0,4 percentuálneho bodu.

Výsledok naznačuje mimoriadne tesný súboj o pozíciu najsilnejšieho politického subjektu. Z poskytnutých údajov však nie je možné určiť, či je tento rozdiel štatisticky významný, keďže informácia o štatistickej odchýlke prieskumu nebola uvedená.

Prieskum Infostatu priniesol zhodu Hlasu a Hnutia Slovensko

Tretie miesto nezískala Republika, ktorá sa na tejto pozícii objavuje vo viacerých iných prieskumoch. Podľa júlového zisťovania sa o tretiu priečku delili Hlas-SD a Hnutie Slovensko. Obe politické zoskupenia dosiahli zhodne 8,5 percenta.

Hranicu ôsmich percent prekročili aj Sloboda a Solidarita a Kresťanskodemokratické hnutie. Presné percentuálne výsledky týchto dvoch strán však v poskytnutom texte uvedené neboli.

Takéto poradie by znamenalo, že za dvojicou najsilnejších strán nasleduje skupina viacerých politických subjektov s podstatne nižšími a vzájomne pomerne blízkymi preferenciami.

Prieskum Infostatu poslal Demokratov nad päť percent

Jedným z najvýraznejších výsledkov júlového zisťovania je podpora strany Demokrati. Infostat jej nameral rovných sedem percent.

V prieskumoch niektorých súkromných agentúr má pritom táto strana problém výraznejšie prekročiť pásmo približne piatich až šiestich percent. Podľa výsledkov Infostatu by však Demokrati prekročili päťpercentnú hranicu a dostali sa do Národnej rady SR.

Ich nameraná podpora bola dokonca vyššia ako výsledok Republiky. Rozdiel medzi oboma stranami predstavoval 0,3 percentuálneho bodu.

Prieskum Infostatu ukázal slabší výsledok Republiky

Republika, ktorá sa v niektorých volebných prieskumoch umiestňuje na treťom mieste, získala v tomto zisťovaní 6,7 percenta. Medzi stranami, ktoré by sa dostali do parlamentu, by tak obsadila predposledné miesto.

Posledným postupujúcim subjektom by bola Maďarská Aliancia so ziskom 5,4 percenta. Aj jej výsledok patrí medzi dôležité zistenia prieskumu, keďže by znamenal prekročenie päťpercentnej hranice.

Podľa uvedených údajov by sa tak do parlamentu dostali Progresívne Slovensko, Smer-SD, Hlas-SD, Hnutie Slovensko, Sloboda a Solidarita, Kresťanskodemokratické hnutie, Demokrati, Republika a Maďarská Aliancia.

Prieskum Infostatu nechal SNS aj Sme rodina pred parlamentom

Viaceré politické strany by potrebnú hranicu neprekročili. Slovenská národná strana získala 3,8 percenta, zatiaľ čo hnutiu Sme rodina namerali 3,1 percenta.

Mimo parlamentu by zostala aj strana Právo na pravdu, ktorú podporilo 1,5 percenta respondentov. Medzi SNS a päťpercentnou hranicou bol podľa výsledkov rozdiel 1,2 percentuálneho bodu.

Infostat zverejnil aj informáciu o predpokladanej účasti vo voľbách:

„Svoju účasť vo voľbách deklarovalo 64 % populácie, z toho 32,4% by sa zúčastnila určite a zvyšných 31,6% by sa pravdepodobne zúčastnilo parlamentných volieb,“

Z celkového počtu opýtaných teda 32,4 percenta deklarovalo istú účasť a ďalších 31,6 percenta pravdepodobnú účasť.

FAQ: Odborné otázky a odpovede

Akú výskumnú vzorku použil prieskum Infostatu?

Infostat zbieral údaje na vzorke 1 049 respondentov. Zber sa uskutočnil od 13. do 17. júla 2026. V poskytnutom texte nie sú uvedené ďalšie podrobnosti o spôsobe výberu respondentov ani o použitej metóde zberu odpovedí.

Je náskok Progresívneho Slovenska pred Smerom-SD rozhodujúci?

Progresívne Slovensko získalo 19,2 percenta a Smer-SD 18,8 percenta. Rozdiel medzi nimi predstavuje iba 0,4 percentuálneho bodu. Bez údaja o štatistickej odchýlke nemožno z poskytnutých informácií posúdiť, či ide o štatisticky významný náskok.

Prečo sa prieskum Infostatu môže líšiť od súkromných prieskumov?

Poskytnutý text potvrdzuje, že pri niektorých stranách sú rozdiely oproti výsledkom súkromných agentúr výrazné. Neobsahuje však metodické porovnanie jednotlivých prieskumov ani vysvetlenie príčin odlišností. Bez údajov o metóde zberu, vážení odpovedí a štruktúre vzorky preto nemožno presnú príčinu rozdielov určiť.

Ktoré výsledky možno považovať za najvýraznejšie odchýlky?

Demokrati získali sedem percent, hoci podľa pôvodného textu sa v niektorých súkromných prieskumoch pohybujú približne medzi piatimi a šiestimi percentami. Republika dosiahla 6,7 percenta a neumiestnila sa na treťom mieste. Maďarská Aliancia by s výsledkom 5,4 percenta prekročila hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.

Ktoré strany by podľa výsledkov zostali mimo parlamentu?

Pod päťpercentnou hranicou skončila SNS s podporou 3,8 percenta. Hnutie Sme rodina získalo 3,1 percenta a strana Právo na pravdu 1,5 percenta. Všetky tri subjekty by tak podľa uvedených výsledkov zostali pred bránami Národnej rady SR.

Čo výsledky hovoria o predpokladanej volebnej účasti?

Účasť vo voľbách deklarovalo spolu 64 percent populácie zahrnutej do zisťovania. Určitú účasť uviedlo 32,4 percenta respondentov a pravdepodobnú účasť ďalších 31,6 percenta. Ide o deklarovaný zámer opýtaných, nie o výslednú volebnú účasť v skutočných voľbách.