- Jozef Banáš bol podľa Ústavu pamäti národa dlhoročným spolupracovníkom ŠtB.
- Mal krycie mená LOTOS a BUENO a pôsobil v oblasti zahraničnej žurnalistiky.
- V archívoch sa nachádzajú stovky strán správ, ktoré pre ŠtB napísal.
- ÚPN kritizuje vládu za udelenie štátneho ocenenia a varuje pred relativizáciou zločinov.
Jozef Banáš podľa ÚPN dvanásť rokov spolupracoval so ŠtB
Podľa zachovanej dokumentácie, ktorú spravuje ÚPN a Archív bezpečnostných zložiek v Prahe, pôsobil Banáš v závere 80. rokov ako spolupracovník kontrarozviedky s krycím menom LOTOS a súčasne aj ako spolupracovník rozviedky pod krycím menom BUENO.
Z dokumentov, ktoré sa zachovali pred skartáciou v roku 1989, vyplýva, že jeden z podzväzkov obsahoval viac ako 901 strán správ, ktoré vlastnoručne vypracoval Jozef Banáš alebo ich spísali príslušníci ŠtB po stretnutiach s ním.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
Získal odmenu za vernosť. Dnes štátne ocenenie
Podľa archívnych dokumentov z 22. septembra 1982, ktoré zverejnil Ústav pamäti národa, bol Jozef Banáš – krycím menom LOTOS – aktívnym spolupracovníkom využívaným v oblasti zahraničnej žurnalistiky. V spise sa píše:
„Jedná sa o seriózneho spolupracovníka, ktorý podáva pravdivé a nezkreslené poznatky z oblasti zahraničných žurnalistov.“
Za svoje služby mal dostať vecnú odmenu v hodnote 500 Kčs pri príležitosti narodenín. Z jeho poznatkov vznikli nové signálne zväzky ako BAŠO, HERO, DANO, EMA, SOKOLÍK či MARTIN. Tie prispeli k zavedeniu celosieťovej akcie FEDERÁCIA.
Spolupracovník LOTOS podľa dokumentov dodržiaval zásady konšpirácie a stretával sa len na vopred dohodnutých miestach. V roku 1982 nedostal žiadnu inú finančnú odmenu. Odmena bola vnímaná ako uznanie jeho doterajšej činnosti a motivácia pre ďalšiu spoluprácu.
Ústav pamäti národa považuje udelenie štátneho ocenenia Jozefovi Banášovi za relativizáciu zločinov totalitného režimu. V statuse na sociálnych sieťach uvádza:
„Ocenenie osôb, ktoré sa čo i len malou mierou podieľali na sledovaní ľudí v období neslobody, je dehonestáciou ich obetí.“
Zároveň vyzýva Úrad vlády SR a Kanceláriu NR SR, aby pri posudzovaní návrhov na štátne ceny zohľadňovali minulosť laureátov z rokov 1939 – 1989.
Na záver ÚPN vyzdvihol dlhodobú a profesionálnu spoluprácu s Kanceláriou prezidenta SR, ktorá v procese udeľovania štátnych vyznamenaní zohľadňuje aj pôsobenie osôb počas obdobia neslobody.
















Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.