Putin sa bojí vlastných mužov: tisíce vojakov sa môžu stať tichou hrozbou pre štát. Čo hrozí Rusku?
◉ Putin sa obáva masového návratu vojakov z Ukrajiny a ich vplyvu na ruskú spoločnosť.
◉ Veteráni s traumami a minulosťou v treste môžu predstavovať riziko násilností a kriminality.
◉ Ruské orgány hľadajú spôsoby, ako ich zapojiť do štátneho aparátu a zabraňujú ich prepústaniu.
◉ Prípad vraha Iskalijeva vystrašil aj najvyššie miesta v Kremli, vrátane Putina.
Putin čelí novému problému, ktorý nesúvisí len s vojnou na Ukrajine, ale najmä s tým, čo po nej nasleduje. Návrat stotisíc vojakov do bežného života môže predstavovať veľkú sociálnu a politickú hrozbu pre celý štát.
Kremeľ sa obáva vlny kriminality, frustrácie a destabilizácie, podobne ako po afganskej vojne. Ukazuje to aj brutálny prípad omilosteného trestanca, ktorý po návrate z frontu opäť vraždil.
Putin preto hľadá riešenia, ako týchto mužov udržať pod kontrolou.
Aké opatrenia prijíma a čoho sa režim skutočne bojí?
Putin sa bojí vlastných mužov
Podľa informácií agentúry Reuters sa v najvyšších kruhoch Kremľa, vrátane Putina, diskutuje o tom, ako zvládnuť masový návrat vojakov z Ukrajiny.
Príkladom hroziaceho nebezpečenstva je Azamat Iskalijev. Ten si odpykával trest za vraždu manželky, ale bol omilostený za to, že sa pridal k ruským jednotkám na Ukrajine. Po návrate do civilu zabil svoju bývalú partnerku viac ako šesťdesiatimi bodnými ranami. Súd mu vymeral vyše 19 rokov za mrežami.
Takýchto prípadov môže byť viac. Podľa britského analytika Marka Galeottiho sa do vojny zapojilo vyše 1,5 milióna Rusov. S návratom týchto mužov do bežného života vzniká riziko traumatizovaných a neintegrovaných jedincov.
Putin hľadá riešenia, ale aj ukazuje silu
Putin a jeho administratíva sa snažia situáciu riešiť preventívne. Namiesto prepústania trestancov po polroku boja, ako v prípade Iskalijeva, musia noví vojaci zotrvať v armáde až do konca konfliktu. Cieľom je, aby sa podobné indivíduá nikdy nevrátili priskoro.
Zároveň Putin vytvára systém integrácie veteránov do štruktúr štátnej správy. Mnohí z nich dostali miesto v prezidentskej administratíve, parlamente či regionálnej samospráve. Dôvod je jasný: udržať ich pod kontrolou a zabraňovať sociálnej explózii.
Rusko navyše čelí ekonomickej realite. Vojaci na fronte dostávajú v porovnaní s bežnými zamestnancami v Moskve podstatne viac. Podľa Reuters ide až o 5,2 milióna rubľov ročne, čo je takmer dvojnásobok priemerného platu v metropole.
Minimálne tri zdroje tvrdia, že Putin sa obáva opakovania 90. rokov, kedy veteráni z Afganistanu prispeli k nárastu organizovaného zločinu.
Podobný scenár si nemôže dovoliť.
