Dohoda vznikala dlhé roky a rokovania sa niesli v duchu solidarity aj sporov medzi štátmi. Najväčší dôraz sa kladie na spravodlivý prístup k liekom, zdieľanie informácií a jednotné riešenia v čase pandémie. Slovensko však svojím postojom vyvolalo nečakanú pozornosť.
Rozhodnutie slovenskej vlády nesúhlasiť s prijatím zmluvy formou konsenzu prekvapilo mnohých. V krajine sa rozprúdila ostrá debata, ktorá prerástla do konfliktu medzi členmi koalície. Zaznela aj tvrdá kritika zo strany opozície.
Minister zdravotníctva nesúhlasí s rozhodnutím vlády. Premiér tvrdí opak. Vláda sa dostala do konfrontácie nielen so zahraničnými partnermi, ale aj so samotným riaditeľom WHO.
Opozícia začala hovoriť o porušení rokovacích pravidiel. Objavili sa podozrenia a výzvy na demisiu. Situácia sa vyhrocuje a zdá sa, že pandemická dohoda bude mať v slovenskej politike ešte dlhú dohru. Ako Slovensko hlasovalo a čo bude nasledovať?
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
Na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve sa hlavnou témou stala pandemická dohoda. Slovensko spôsobilo nečakaný rozruch, keď požiadalo o formálne hlasovanie a odmietlo súhlas s prijatím zmluvy formou konsenzu. Tento krok rozdelil koalíciu a vyvolal aj ostré zahraničné reakcie.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) sa od tohto rozhodnutia dištancoval. Tvrdí, že dohoda neohrozuje suverenitu štátov, ale podporuje ich schopnosť reagovať na krízy. „O finálnej podobe a postoji Slovenska rozhodnú riadne zvolení zástupcovia ľudu – vláda, parlament a prezident,“ vyhlásil Šaško. Dodal, že do ukončenia rokovaní chce verejnosti aj koaličným partnerom vysvetliť, že dohoda neumožňuje nútené očkovanie či lockdowny.
Hoci Slovensko nehlasovalo priamo proti, pridalo sa k štátom ako Poľsko, Irán či Izrael a zdržalo sa hlasovania. Napriek tomu bola pandemická dohoda schválená – získala podporu 124 krajín z celkového počtu 194, pričom potrebných bolo 83 hlasov.
Premiér Robert Fico postoj vlády obhajoval. Zdôraznil, že dohoda podľa neho zasahuje do práv štátov a predstavuje riziko. Odmietol aj údajný nátlak zo strany WHO, ktorá ho mala telefonicky kontaktovať. Svoj postoj nemenil.
Opozícia žiada demisiu. Pandemická dohoda vyvolala aj právne otázky
Postoj Slovenska spôsobil reakcie aj v opozícii. Strany Hnutie Slovensko a SaS požadujú okamžitý odchod ministra Šaška. Tvrdia, že jeho verejné vyjadrenia sú v rozpore s oficiálnym postupom vlády. Gábor Grendel označil túto situáciu za dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti. Branislav Gröhling (SaS) dokonca tvrdí, že ministerstvo neriadi Šaško, ale vládny splnomocnenec Peter Kotlár, čo označil za neprijateľné.
Rovnako zaznela kritika z úst Igora Matoviča, ktorý spochybnil právny postup vlády. Tvrdí, že pri hlasovaní per rollam musí existovať súhlas všetkých ministrov, čo sa podľa neho nestalo. Naznačil možnosť porušenia rokovacieho poriadku.
Pandemická dohoda je výsledkom viac než trojročných rokovaní, počas ktorých sa riešili rozdiely medzi bohatými a rozvojovými krajinami. Tie upozorňovali na nerovnosť počas pandémie COVID-19, keď vakcíny prichádzali často neskoro a len ako dary.
Súčasťou dohody je aj nový systém s názvom PABS, ktorý má zabezpečiť rovný prístup k vedeckým poznatkom a výsledkom výskumu. Tento mechanizmus má byť dokončený do mája 2026. Až potom budú mať krajiny možnosť definitívne ratifikovať celú dohodu.
Minister Šaško verí, že do tohto termínu bude dostatok času na diskusiu. Zároveň chce rozvíjať dialóg aj na medzinárodnej úrovni, aby Slovensko nezostalo izolované. Vláda však zatiaľ zaujíma konzervatívny postoj a zdá sa, že finálne rozhodnutie padne až v procese ratifikácie.
Napriek schváleniu dohody tak ešte nič nie je definitívne. Slovensko bude mať posledné slovo, keď sa bude rozhodovať o jej prijatí v rámci vnútroštátnych inštitúcií. Dovtedy bude téma pandemickej dohody rezonovať nielen v politických debatách, ale aj medzi občanmi.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.