Politická búrka v KDH. Hajko chce skončiť v parlamente. Zároveň žiada výmenu predsedu strany

◉ KDH rieši otvorený spor vo vlastných radoch po vyjadreniach poslanca Jozefa Hajka
◉ Hajko pripustil, že zvažuje odchod z parlamentu pre rozdielny pohľad na fungovanie hnutia
◉ Ostrá kritika smeruje na predsedu Milana Majerského, ktorý podľa neho nemá ideálne podmienky na vedenie strany
◉ Tému ešte viac zvýraznili nezhody okolo ústavného hlasovania aj budúcej povolebnej spolupráce

KDH sa v ostatných dňoch ocitlo pod silným vnútorným tlakom. Do centra pozornosti sa dostal poslanec Jozef Hajko, ktorý verejne pripustil, že zvažuje odchod z parlamentu. Dôvodom majú byť rozdielne predstavy o tom, ako má hnutie fungovať a akým spôsobom má presadzovať riešenia pre Slovensko. Hajko zároveň neskrýva výhrady voči predsedovi Milanovi Majerskému. Podľa neho nie je súbeh straníckej funkcie a vedenia Prešovského samosprávneho kraja dobrým nastavením pre efektívne riadenie hnutia.

Kritika pritom nezostala len v zákulisí, ale zaznela aj priamo smerom k predsedovi. V čase, keď sa KDH snaží pôsobiť ako stabilná opozičná sila, ide o citlivý signál nielen dovnútra strany, ale aj navonok k voličom. Situáciu navyše komplikujú staršie rozpory okolo hlasovania o zmene ústavy a tiež debata o tom, s kým by hnutie mohlo po voľbách spolupracovať. Dokáže sa KDH s týmito spormi vyrovnať bez ďalších otrasov?

KDH a otvorená kritika z vlastných radov

Vyhlásenia Jozefa Hajka ukázali, že vo vnútri hnutia existuje citeľné napätie. Poslanec naznačil, že problém nevidí iba v jednotlivých rozhodnutiach, ale aj v samotnom spôsobe fungovania strany. Tvrdí, že sa s vedením nezhoduje na tom, ako má KDH pristupovať ku konkrétnym problémom Slovenska a akú politickú líniu má presadzovať.

Najtvrdšie slová smerovali na predsedu Milana Majerského. Hajko poukazuje na to, že predseda zároveň vedie aj Prešovský samosprávny kraj, čo podľa neho sťažuje plnohodnotné riadenie hnutia. Svoje výhrady pritom neformuloval len všeobecne, ale jasne pomenoval aj potrebu zmeny vo vedení.

„KDH má záujem o riešenia konkrétnych problémov. Nezhodujeme sa na tom, ako to má robiť, a ja som to povedal do očí priamo aj predsedovi,“ povedal Hajko.

Práve táto veta naznačuje, že nejde o krátkodobé nedorozumenie, ale o hlbší spor o smerovanie. V politickej strane, ktorá sa po rokoch vrátila do parlamentu, má podobná polemika osobitnú váhu. O to viac, že zaznieva v čase, keď sa hnutie snaží presvedčiť verejnosť o svojej čitateľnosti a stabilite.

Majerský stojí na čele KDH od roku 2020. Počas jeho vedenia sa kresťanskí demokrati po desaťročí vrátili do Národnej rady, čo je nepochybne významný politický úspech. Súčasná kritika však ukazuje, že návrat do parlamentu automaticky neznamenal aj úplný vnútorný pokoj.

KDH, ústava a spory o politický smer

Napätie v hnutí sa nevynorilo z ničoho. Výrazne ho posilnilo aj hlasovanie o zmene ústavy na konci septembra minulého roka. Koalícia vtedy potrebovala na schválenie novely ústavnú väčšinu, teda 90 hlasov, a rozhodujúca časť podpory prišla aj od opozičného KDH.

Predseda Milan Majerský vtedy výsledok privítal slovami: „Teší ma tento moment, že prešla ústava, ktorá chráni ľudskú dôstojnosť,“ uviedol. Ani v tomto prípade však nebolo hnutie jednotné. Dlhoročná tvár KDH František Mikloško a poslanec František Majerský zmeny nepodporili, čím sa naplno ukázalo, že v klube neexistuje úplná zhoda.

Tento moment zároveň spustil kritiku zo strany časti opozície. Najmä PS a SaS žiadali od kresťanských demokratov jasnejšie stanovisko k tomu, či by v budúcnosti vedeli spolupracovať so stranami dnešnej koalície. Téma sa tak rýchlo presunula z jedného hlasovania na širšiu otázku politickej dôveryhodnosti.

Predseda SaS Branislav Gröhling to pomenoval jasne: „Teraz sa voliči pýtajú, aká bude budúca koalícia, aká bude budúca spolupráca,“ poznamenal.

Aj preto sa dôležitou stala diskusia na sneme hnutia. Delegáti napokon odmietli povolebnú spoluprácu so stranami súčasnej koalície. Zaujímavé pritom je, že impulz na takéto uznesenie neprišiel z vedenia, ale od okresného predsedu z Vranova nad Topľou. Návrh podporili približne dve tretiny delegátov, no ani tentoraz sa neukázala úplná jednota vo vedení. Predseda poslaneckého klubu Igor Janckulík a podpredseda Viliam Karas za uznesenie nehlasovali.

KDH a otázka budúceho predsedu

Debata o smerovaní hnutia prirodzene otvorila aj tému lídra. Ešte pred snemom prejavil záujem o post predsedu podpredseda Viliam Karas. Svoju prípadnú kandidatúru však viazal na podporu delegátov. Keďže tí napokon potvrdili mandát Milanovi Majerskému, Karas neskôr uviedol, že jeho kandidatúra nie je témou dňa.

Aj jeho slová však naznačili, že diskusia o budúcom kurze hnutia nekončí. „Nestačí iba vylúčiť spoluprácu s niektorými stranami. Rovnako dôležité je povedať, za akých podmienok bude KDH pripravené spolupracovať s inými politickými subjektmi,“ ozrejmil podpredseda KDH Viliam Karas.

Majerský naopak trval na tom, že hnutie nikdy neavizovalo vôľu vytvárať vládu so stranami dnešnej koalície. „Nikdy nepovedali, že chcú ísť do vlády so Smerom, Hlasom alebo SNS. Tu sa musím naozaj zodpovedne za nich postaviť,“ reagoval Milan Majerský.

Do debaty vstúpili aj ďalšie hlasy z politiky. Predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko uviedol: „KDH je v obrovskom probléme, lebo pokiaľ pôjde s progresívcami, tak to podľa mňa bude zničujúco pôsobiť na ich preferencie,“ zhodnotil.

Politológ Miroslav Řádek pripomenul, že v prípade kresťanských demokratov nejde o nič úplne neobvyklé. „V KDH vždy existovala pluralita názorov a navyše je to stále politická strana s relatívne širokými regionálnymi štruktúrami, čo sa prejavuje aj v diskusii o jeho lídroch, aj možných budúcich koaličných partneroch,“ skonštatoval.

Práve pluralita názorov môže byť pre KDH zároveň silou aj problémom. Na jednej strane ukazuje vnútornú diskusiu, na druhej strane môže v očiach verejnosti vytvárať dojem neistoty. Spor okolo Hajka, Majerského a smerovania hnutia preto nie je len personálnou záležitosťou. Je to aj test toho, či si KDH dokáže udržať jednotný obraz v rozhodujúcom období.