◉ Daň z bohatstva má podľa návrhu zasiahnuť jednotlivcov s majetkom nad jednu miliardu forintov.
◉ Nová maďarská vláda plánuje použiť získané peniaze na sociálne opatrenia a daňové úľavy.
◉ Reforma môže ovplyvniť podnikateľov, ktorí v minulosti profitovali zo štátnych zákaziek.
◉ Opatrenie vyvoláva podporu aj kritiku medzi ekonómami a finančnými expertmi.
Daň z bohatstva sa stala jednou z najdiskutovanejších tém v Maďarsku po nástupe novej vlády premiéra Pétera Magyara. Kabinet pripravuje rozsiahlu reformu daňového systému, ktorá by mohla výrazne zmeniť ekonomické pomery v krajine. Cieľom opatrenia je podľa predstaviteľov vlády zmierniť majetkové rozdiely a zároveň prehodnotiť fungovanie systému vytvoreného počas vlády Viktora Orbána. Návrh počíta so zdanením najbohatších obyvateľov krajiny.
Ak reformu podporí parlament, Maďarsko sa zaradí medzi niekoľko štátov Európskej únie, ktoré využívajú priamu formu zdaňovania majetku. Opatrenie sa môže dotknúť viacerých známych podnikateľov a finančných skupín. Zároveň však vyvoláva otázky o jeho vplyve na investície a podnikateľské prostredie. Časť odborníkov ho víta, iní upozorňujú na možné riziká. Aké konkrétne zmeny chce vláda presadiť?
Daň z bohatstva môže priniesť historickú zmenu
Nová vláda v Budapešti pripravuje legislatívny balík, ktorý by zásadne upravil fungovanie daňového systému. Podľa informácií zverejnených denníkom The Guardian a portálom iDNES má minister financií András Kármán predstaviť detaily reformy v najbližších dňoch.
Navrhovaná daň z bohatstva by sa mala vzťahovať na osoby, ktorých majetok presahuje hodnotu jednej miliardy forintov. Ročná sadzba má predstavovať jedno percento z celkového majetku. Do výpočtu by sa započítavali nehnuteľnosti, podiely vo firmách, finančné aktíva doma aj v zahraničí, ale aj luxusné predmety, medzi ktoré patria súkromné lietadlá, jachty či umelecké diela.
Súčasťou návrhu je aj mechanizmus, ktorý má zabrániť účelovému prevádzaniu majetku na rodinných príslušníkov. Pri posudzovaní majetku by sa totiž mali zohľadňovať aj aktíva manželov a detí.
Výnosy z pripravovaného opatrenia chce vláda použiť na financovanie sociálnych programov. Zároveň plánuje znížiť základnú daň z príjmu na deväť percent a upraviť aj niektoré sadzby DPH, ktorá patrí v Maďarsku medzi najvyššie v Európe.
Daň z bohatstva a dosahy na podnikateľov
Podľa analytikov môže mať daň z bohatstva najväčší vplyv na podnikateľov, ktorí počas predchádzajúcich rokov získavali významné štátne zákazky. Rebríček najbohatších Maďarov zostavený magazínom Forbes ukázal, že viaceré veľké majetky vznikli práve vďaka verejným tendrom realizovaným počas vlády Viktora Orbána.
Medzi často spomínané mená patrí stavebný a energetický magnát Lőrinc Mészáros či realitný podnikateľ István Tiborcz. Reforma však nie je namierená proti konkrétnym osobám, ale proti koncentrácii majetku v rukách úzkej skupiny ľudí, tvrdia predstavitelia vlády.
Prvé reakcie sa už objavili aj v podnikateľskom sektore. Reklamný manažér Gyula Balásy, ktorého spoločnosti v minulosti realizovali rozsiahle štátne kampane, oznámil po voľbách prevod svojich firiem a časti osobného majetku na štát. Ako dôvod uviedol, že v nových podmienkach nevidí priestor na pokračovanie svojho doterajšieho podnikateľského modelu.
Daň z bohatstva rozdeľuje odborníkov
Premiér Péter Magyar prezentuje reformu ako prejav spoločenskej solidarity. Tvrdí, že väčšie zapojenie najbohatších vrstiev do financovania štátu môže prispieť k spravodlivejšiemu rozdeleniu ekonomickej záťaže.
Podporu návrhu vyjadril aj dopravný podnikateľ Gábor Bojár, podľa ktorého boli bežní zamestnanci v Maďarsku dlhodobo zaťažovaní viac, než je primerané.
Na druhej strane sa objavujú aj kritické hlasy. Investičný manažér Viktor Zsiday upozorňuje, že prípadné nelegálne získanie majetku by mali riešiť súdy a vyšetrovacie orgány, nie daňová politika. Podľa neho môže daň z bohatstva oslabiť konkurencieschopnosť domácich podnikateľov voči zahraničným rivalom.
Ako alternatívu navrhuje vyššie zdanenie dividend alebo firemných ziskov. Diskusia tak pokračuje nielen medzi politikmi, ale aj medzi odborníkmi na verejné financie.
Doterajší systém v Maďarsku patril medzi najpriaznivejšie pre vysokopríjmové skupiny. Krajina využívala 15-percentnú daň z príjmu a iba 9-percentnú korporátnu daň. Práve preto môže pripravovaná daň z bohatstva znamenať zásadný obrat v ekonomickej politike štátu a symbolický koniec jednej éry.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.