Novela zákona o meste Košice môže prepísať mapu mesta. Štyri obrovské časti namiesto dvadsiatich dvoch?
Novela zákona o meste Košice môže zásadne zmeniť počet mestských častí, poslancov aj fungovanie samosprávy.
◉ Novela zákona o meste Košice môže znížiť počet mestských častí zo súčasných 22
◉ V hre je model štyroch veľkých celkov alebo maximálne ôsmich častí
◉ Najväčšia mestská časť by mala približne 78-tisíc obyvateľov
◉ Reforma rieši aj zvýšenie počtu mestských poslancov a tretieho viceprimátora
Novela zákona o meste Košice vracia do centra pozornosti otázku, ako má byť riadená metropola východu. Počet mestských častí je dlhodobo predmetom kritiky zo strany politikov naprieč politickým spektrom. Dvadsaťdva samosprávnych celkov sa mnohým javí ako neefektívne a finančne náročné riešenie.
Košice majú viac mestských častí než naše hlavné mesto Bratislava. V zahraničí je situácia ešte kontrastnejšia – napríklad New York má päť častí a Berlín dvanásť. Napriek opakovaným snahám sa doteraz žiadna zásadná zmena neuskutočnila.
Teraz sa však do hry dostáva parlamentná iniciatíva. Bude jej výsledkom kompromis alebo zásadný zásah do fungovania mesta?
Novela zákona o meste Košice má ambíciu reformovať systém po roku 2030
Zákon o meste Košice je účinný od roku 1990. Jeho aktuálna novela má podľa jej predkladateľov priniesť nový rámec riadenia mesta v horizonte nasledujúcich rokov.
Poslanci NR SR Igor Šimko (Hlas) a Andrej Sitkár (Smer) hovoria o potrebe systémovej zmeny. Podľa nich má Novela Zákona prinesie komplexný pohľad na riadenie Košíc po roku 2030.
Zverejnený návrh obsahuje viacero konkrétnych opatrení. Počíta so zvýšením počtu mestských poslancov zo 41 na 51 a so zavedením tretieho zástupcu primátora. Znížiť by sa mal počet miestnych poslancov v mestských častiach. Cieľom má byť racionalizácia riadenia a jednotnejšie nastavenie kompetencií.
Predkladatelia zároveň zdôrazňujú možnosť referenda:
„A ako poslanci NRSR máme za to, že referendum, ktorého znenie (počet MČ nižší ako 11) nadefinuje mestské zastupiteľstvo je ústavný a demokratický nástroj pre Košičanov aby sa vyjadrili v deň konania volieb do NRSR,“ povedali nášmu portálu predkladatelia.
Ak by referendum nebolo úspešné, automaticky by podľa ich vyjadrení vstúpil do platnosti model štyroch mestských častí so všetkými náležitosťami, ktoré definovali jednotlivé ministerstvá.
Porovnanie so Slovenskom aj zahraničím
Argument o nadmernom počte mestských častí zaznieva opakovane. Košice majú o päť mestských častí viac ako Bratislava. Viac ako Košice majú z okolitých štátov len mestá Viedeň a Budapešť, ktoré disponujú 23 mestskými časťami, no majú neporovnateľne viac obyvateľov.
Otázkou však zostáva, či je jednoduché porovnávanie počtu častí dostatočným argumentom na reformu. Každé mesto má špecifickú historickú aj administratívnu štruktúru. Práve na túto komplexnosť upozorňujú viacerí predstavitelia samosprávy, ktorých sme oslovili.
Novela zákona o meste Košice a radikálne prekreslenie mapy
Ak by prešiel model štyroch mestských častí, Košice by sa rozdelili nasledovne:
- Košice 1: Staré Mesto, Sever, Kavečany, Sídlisko Ťahanovce, Ťahanovce, Džungľa
- Košice 2: Západ, Sídlisko KVP, Luník IX, Myslava, Pereš, Lorinčík, Poľov, Šaca
- Košice 3: Dargovských hrdinov, Košická Nová Ves
- Košice 4: Juh, Barca, Šebastovce, Krásna, Nad jazerom, Vyšné Opátske
Najväčšou mestskou časťou by bola Košice 2 s približne 78-tisíc obyvateľmi. Takýto počet obyvateľov sa pohybuje na úrovni krajských miest ako Banská Bystrica či Žilina. Najmenšia – Košice 3 – by mala menej ako 30-tisíc obyvateľov.
Takéto rozdiely v počte obyvateľov vyvolávajú otázky o rovnováhe zastúpenia, efektivite rozhodovania aj o spravodlivom prerozdelení zdrojov.
Na Novelu zákona o meste Košice sú rozdielne názory
Prednostka miestneho úradu Košice – Sídlisko Ťahanovce a poslankyňa MsZ JUDr. Beáta Zemková upozorňuje, že aktuálne zverejnené znenie zákona štyri mestské časti explicitne neobsahuje. Očakáva sa pozmeňujúci návrh, ktorý by mohol ponúknuť dve alternatívy – model štyroch častí alebo možnosť rozhodnutia mestského zastupiteľstva o členení do maximálne ôsmich častí do konca roka 2027.
Zemková preferuje model približne ôsmich celkov s približne 30-tisíc obyvateľmi. Podľa nej by takéto usporiadanie mohlo zabezpečiť vyváženejšie kompetencie a efektívne fungovanie dvojúrovňového systému riadenia: „Model 8 celkov je určite veľmi prijateľný a som pripravená ho podporiť a v prípade opätovného zvolenia do mestského zastupiteľstva, ak by dovtedy nebol model schválený, aj na takom návrhu participovať. Práve však aj očakávame výstupy z analýzy, ktorú pripravuje pre nás bratislavská vysokoškolská inštitúcia, ktorá je hradená z eurofondových zdrojov a tá by nám tiež mala priniesť odporúčania,“ dodala pre náš portál Zemková.
Poslanec mestského zastupiteľstva Dominik Karaffa upozorňuje na finančný rozmer. Pre portál infozona.sk sa k Novele zákona o meste Košice vyjadril nasledovne: „Členenie mesta na 22 ďalších územnosprávnych celkov so starostami, prednostami miestnych úradov, poslancami a kontrolórmi predražuje správu mesta. Zníženie počtu mestských častí má ísť, podľa môjho názoru, ruka v ruke s otázkou za čo budú nové väčšie územné celky zodpovedné? V celej diskusii sa podľa mňa nekladú správne otázky a jednou z nich je, či potrebujeme vôbec mestské časti v meste, ktoré nemá ani 250-tisíc obyvateľov s trvalým pobytom. S navrhovanou novelou ma ako mestského poslanca predkladatelia zákona neoboznámili.
Z mne dostupných informácií k predloženej zmene vyjadrujem skôr nesúhlas, pretože obsahuje zmenu v porovnaní so súčasným legislatívnym stavom len v tom, že zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch námestníkov a zvyšuje počet poslancov mestského zastupiteľstva zo 41 na 51 poslancov. To je prakticky len zvýšenie výdavkov na správu mesta. “ Zároveň však dodáva: „V súčasnom znení novely nevidím jej pozitívny prínos pre obyvateľov.“
Starosta mestskej časti Košice Západ Mgr. Marcel Vrchota navrhuje kompromis v podobe 11 až 12 mestských častí. Ako riziko vníma najmä stratu bezprostredného kontaktu s obyvateľmi, náročnejší prechod záväzkov a rozdielnu veľkosť nových celkov, ako aj zhoršenie vnímania miestnych problémov samosprávou. Negatívom je podľa neho aj diametrálne odlišná veľkosť jednotlivých mestských častí, čo sa týka počtu obyvateľov.
Novela zákona o meste Košice a otázka zastúpenia.
Reforma má podľa podporovateľov priniesť spravodlivejšie rozdelenie kompetencií aj financií. Kritici však varujú pred prílišnou centralizáciou a oslabením lokálnej identity jednotlivých štvrtí.
Kľúčové bude konečné znenie zákona a prípadné schválenie pozmeňujúceho návrhu.
FaQ – Najčastejšie otázky
Prečo sa pripravuje Novela zákona o meste Košice?
Cieľom je zefektívniť riadenie mesta. Diskusia sa sústreďuje najmä na počet mestských častí. Reforma má upraviť aj kompetencie a zastúpenie mesta Košice.
Znamená novela automaticky štyri mestské časti?
Nie. Aktuálne znenie to výslovne neobsahuje. Očakáva sa pozmeňujúci návrh, ktorý môže priniesť viac možností, v hre je dokonca aj referendum.
Akú úlohu má referendum?
Referendum by umožnilo obyvateľom vyjadriť sa k počtu mestských častí. Navrhuje sa jeho konanie spolu s parlamentnými voľbami. V prípade neúspechu by sa mohol uplatniť model štyroch častí.
Zvýši Novela zákona o meste Košice počet poslancov?
Áno, návrh počíta so zvýšením počtu mestských poslancov zo 41 na 51. Pribudnúť má aj tretí viceprimátor. Táto zmena vyvoláva diskusiu o ďalších zbytočných nákladoch.
Aké sú hlavné výhody reformy?
Podporovatelia hovoria o silnejších a finančne stabilnejších celkoch. Väčšie mestské časti by mali mať väčšie kompetencie. Cieľom je zjednodušenie systému.
Aké riziká prináša Novela zákona o meste Košice?
Rizikom je centralizácia a oslabenie kontaktu s obyvateľmi. Problematický môže byť aj nepomer v počte obyvateľov jednotlivých častí. Diskutuje sa aj o nákladoch na zvýšený počet poslancov.
