Na Slovensku máme vysoké dôchodky. Analytik varuje, že to môže spôsobiť kolaps

Krajina patrí medzi štáty, ktoré budú v najbližších desaťročiach starnúť najrýchlejšie. Výška vyplácaných dôchodkov zároveň už dnes prevyšuje európsky priemer. Tento vývoj začína narážať na limity rozpočtu. Príjmy nestačia pokrývať výdavky a deficit dôchodkového systému narastá.

Podľa analytikov je súčasný model neudržateľný. Rastúci tlak na verejné financie by mohol negatívne ovplyvniť aj iné oblasti.

Môžu dôchodky v súčasnej výške prežiť aj v nasledujúcich desaťročiach?

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓

Dôchodky na Slovensku výrazne prevyšujú priemer EÚ

Výdavky na dôchodky predstavujú v rámci verejných rozpočtov Európskej únie významnú položku. V prípade Slovenska sú tieto náklady ešte vyššie, než by zodpovedalo demografickej situácii. „Slovensko vydáva v súčasnosti na dôchodky z verejných zdrojov výrazne viac, ako by zodpovedalo vekovej štruktúre jeho populácie,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Keby sa výdavky riadili rovnakým vzorom ako v iných krajinách EÚ, Slovensko by na dôchodky vynakladalo približne o 1,8 % HDP menej.

Z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že v minulom roku sa celkový objem vyplatených starobných dôchodkov, vrátane predčasných penzií, rodičovského bonusu a 13. dôchodku, zvýšil až o 25 %. Tento vývoj pritom nie je len dôsledkom aktuálnej hospodárskej politiky, ale predovšetkým dlhodobého trendu, ktorý súvisí s demografickým vývojom.

Na jedného dôchodcu na Slovensku v súčasnosti pripadá len 2,7 človeka v produktívnom veku. Za posledných 25 rokov sa tento pomer znížil približne o tretinu a prognózy predpokladajú jeho ďalší pokles. Do roku 2050 by mal podľa Koršňáka klesnúť až na 1,8.

„Medzi rokmi 2019 a 2023 narástli výdavky na starobné dôchodky na Slovensku až o 1,6 % HDP, keď vzrástli zo 7,3 % na 8,9 % HDP,“ konkretizoval analytik. Takýto vývoj podľa neho predstavuje riziko pre dlhodobú udržateľnosť systému.

Starnutie populácie zvyšuje tlak na dôchodky

Starnutie obyvateľstva sa v posledných rokoch zrýchlilo najmä v krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. Kým škandinávske štáty už majú väčšinu demografickej zmeny za sebou, v prípade Slovenska sa proces zrýchlil po roku 2010. Počet obyvateľov v produktívnom veku na jedného dôchodcu vtedy vzrástol na 3,3, no vývoj za posledných 15 rokov ukazuje, že tento trend sa otočil. V nasledujúcich 25 rokoch bude SR patriť medzi najrýchlejšie starnúce populácie v Európskej únii.

Podľa analytika tento vývoj vytvára tlak nielen na dôchodkový systém, ale aj na iné verejné výdavky. „Štedré dôchodky čoraz viac zaťažujú verejné financie, pričom ich vyplácanie ide na úkor investícií či výdavkov na vzdelávanie,“ upozornil Koršňák. Výsledkom je znižovanie rastového potenciálu ekonomiky.

Dôchodky a ich financovanie ostávajú problémom

Deficit dôchodkového systému sa vláda podľa Koršňáka snaží riešiť zásahmi do druhého piliera. „Jeho potenciálne otvorenie a presmerovanie príspevkov do prvého piliera síce krátkodobo pomôže znížiť deficit verejných financií, avšak úplne ho nezmaže,“ upozorňuje analytik. Zmeny v dôchodkovom systéme tak predstavujú len dočasné riešenia, ktoré neriešia podstatu problému.

Na záver analytik upozorňuje, že ak sa nezmení prístup k verejným výdavkom a financovaniu dôchodkov, krajina môže čeliť vážnym problémom. Dôchodky síce dnes zabezpečujú dôstojnú starobu mnohým seniorom, no zároveň predstavujú čoraz väčšiu záťaž pre verejné financie aj budúce generácie.