◉ Trianon sa stal dôvodom novej politickej výmeny medzi Bratislavou a Budapešťou.
◉ Maďarský premiér Péter Magyar počas spomienky na historickú zmluvu povedal, že Maďarsko susedí samo so sebou.
◉ Robert Fico reagoval slovami o suverénnom Slovensku a odmietol „silácke reči“.
◉ Juraj Blanár označil vyjadrenia za absurdné a odmietol spochybňovanie hraníc Slovenskej republiky.
Trianon sa opäť dostal do centra politickej pozornosti. Výročie podpisu mierovej zmluvy z roku 1920 si v Budapešti pripomenul maďarský premiér Péter Magyar. Počas slávnostného aktu zazneli slová, ktoré okamžite vyvolali reakciu na Slovensku. Citlivá téma hraníc, histórie a vzťahov medzi susedmi tak znova otvorila debatu, ktorá má v regióne silný náboj. Slovenský premiér Robert Fico sa voči vyjadreniu ostro ohradil.
Reagoval aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý hovoril o odmietnutí takéhoto pohľadu na dejiny. Magyar pritom zdôrazňoval aj potrebu dobrých vzťahov so susednými štátmi. Celý spor sa odohráva v čase, keď sa hovorí aj o budúcnosti Vyšehradskej štvorky. Čo presne zaznelo a prečo na to slovenskí politici zareagovali tak tvrdo?
Trianon a výrok, ktorý otvoril citlivú otázku hraníc
Maďarský premiér Péter Magyar vystúpil na Kossuthovom námestí v Budapešti pri príležitosti výročia podpisu Trianon mierovej zmluvy. Na slávnostnom akte vztýčenia štátnej vlajky sa zúčastnila aj predsedníčka Národného zhromaždenia Ágnes Forsthofferová.
Najväčšiu pozornosť však upútala veta, v ktorej Magyar hovoril o tom, ako Maďarsko vníma svoje okolie. „Maďarsko je možno jediná krajina na svete, ktorá susedí sama so sebou,“ povedal počas prejavu.
Podľa Magyara práve táto historická skúsenosť ukazuje, prečo sú dobré vzťahy so susedmi dôležité. Zároveň pripomenul, že v minulých rokoch podľa neho dialóg nefungoval vždy tak, ako mal. Hovoril aj o prerušení komunikácie s najdôležitejšími partnermi v rámci Vyšehradskej štvorky.
Trianon v reakcii Roberta Fica: hranice a suverenita Slovenska
Robert Fico na Magyarove slová odpovedal jednoznačne. V reakcii zdôraznil, že na severe Maďarsko susedí so Slovenskou republikou, ktorú označil za suverénny štát. Podľa slovenského premiéra podobné vyjadrenia neprispievajú k upokojeniu situácie a môžu zvyšovať napätie.
Fico hovoril o potrebe rozumu a pragmatického prístupu. Na úvod svojej reakcie použil krátke, no výrazné hodnotenie: „Silácke reči,“.
Následne doplnil širší odkaz smerom k Budapešti. „Nový maďarský premiér sa nechal počuť, že Maďarsko susedí samo so sebou. Neviem, ako je to inde, ale na severe Maďarsko susedí so suverénnym Slovenskom, hrdými Slovenkami a Slovákmi, hrdou vládou a premiérom hrdým Slovákom. Silné reči na tomto nič nezmenia,“ napísal Fico.
Predseda vlády zároveň uviedol, že v domácej aj zahraničnej politike by mal podľa neho rozhodovať zdravý rozum. V tejto súvislosti spomenul aj Nemecko a jeho neúspech pri snahe o miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. „Za silné reči svojho kancelára zaplatilo aj Nemecko. Nezískalo miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Takéto medzinárodné zlyhanie takej obrovskej a silnej krajiny sa nedá vysvetliť,“ uviedol premiér.
Fico sa vo vyjadrení dotkol aj širšej medzinárodnej politiky. Pripomenul, že podľa neho pribúdajú premiéri, ktorí volajú po dialógu medzi Európskou úniou a Ruskom. Nemecké firmy podľa jeho slov „utekali“ na summit do ruského Petrohradu.
K tejto téme dodal aj vlastný pohľad na vývoj po skončení vojny. „Sám som veľakrát hovoril, že po skončení vojny si pôjdu všetci nohy polámať, ako budú šprintovať naspäť na ruský trh. Asi by som nemal svoje názory vyslovovať predčasne,“ poukázal.
Trianon podľa Blanára: odmietnutie iredenty a spochybňovania histórie
Na Magyarove vyjadrenia reagoval aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár zo Smeru. Jeho tón bol kritický a slová maďarského premiéra označil za absurdné a históriu popierajúce.
Blanár priamo odmietol pohľad, ktorý podľa neho relativizuje historické rozhodnutia po prvej a druhej svetovej vojne. „Odmietam takéto videnie ‚histórie‘. Nie, vážený pán predseda vlády Maďarska. Vaše, a teda aj naše hranice sú jasne určené vďaka mierovým rokovaniam v Trianone po prvej svetovej vojne a opätovne potvrdené po tej druhej svetovej, kde stálo, mimochodom, Maďarsko na strane porazených,“ napísal Blanár.
Minister pripomenul aj Slovenské národné povstanie a postavenie Slovenska na strane protifašistickej koalície. „Aj z úcty k hrdinom Slovenského národného povstania, čím sa naša vlasť definitívne postavila na stranu protifašistickej koalície, odmietame akékoľvek spochybňovanie hraníc, územnej celistvosti či suverenity Slovenskej republiky,“ dodal.
Podľa Blanára môžu medzi Slovenskom a Maďarskom pretrvať „priateľské a konštruktívne vzťahy“, no len v prípade, že budú bez historických dvojzmyslov. Ako uviedol, musí to byť „tak potom bez falošných tónov iredenty a spochybňovania histórie“.
V súvislosti s Blanárom je zaujímavé aj porovnanie s jeho predchádzajúcim vystupovaním voči vláde Viktora Orbána. Podľa poskytnutého podkladu mal ako minister voči Orbánovej vláde zdržanlivejší tón, zatiaľ čo po nástupe Pétera Magyara reaguje rýchlejšie a tvrdšie. Blanár napriek tomu tvrdí, že slovenská diplomacia postupovala dôsledne aj počas Orbánovej vlády.
Trianon, V4 a plány Budapešti
Magyar vo svojom prejave nehovoril iba o minulosti. Venoval sa aj budúcnosti regionálnej spolupráce. Podľa jeho slov bude maďarská vláda pracovať na tom, aby sa k Vyšehradskej štvorke pridali ďalšie krajiny.
Medzi štátmi, ktoré by podľa neho mohli byť súčasťou širšej spolupráce, spomenul Rakúsko, Slovinsko, Rumunsko, Chorvátsko a dokonca aj Nemecko. Zdôraznil, že silné Maďarsko si vyžaduje silnú strednú Európu. Stabilita a spolupráca regiónu majú podľa neho slúžiť skutočnej suverenite.
Trianon mierová zmluva bola podpísaná 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži. Podpísali ju predstavitelia Dohody, teda Británie, Francúzska, Spojených štátov a Talianska, spolu s Maďarskom. Zmluva po rozpade Rakúsko-Uhorska vymedzila hranice Maďarska a Československa.
Dôsledky boli pre Maďarsko zásadné. V Maďarsku zostalo sedem miliónov z 20,8 milióna obyvateľov niekdajšieho Uhorska. Spojeneckým krajinám pripadlo 72 percent územia Uhorska a Maďarsko prišlo aj o prístup k moru, ktorý malo predtým prostredníctvom Chorvátska.
Hoci Maďarsko zmluvu podpísalo aj ratifikovalo, s novým usporiadaním sa podľa podkladu nikdy úplne nezmierilo. Maďarský parlament preto 31. mája 2010 rozhodol, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať ako Deň národnej spolupatričnosti. Tento pamätný deň pripadá na 4. júna.
Magyar počas prejavu ocenil aj dohodu oznámenú v stredu, ktorá sa týka rozšírenia práv Maďarov v Zakarpatskej oblasti. Zároveň potvrdil, že Budapešť bude 23. júna hostiť stretnutie premiérov Vyšehradskej štvorky. Aj preto sa téma Trianon opäť spája nielen s históriou, ale aj s aktuálnymi politickými vzťahmi v strednej Európe.








Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.