Útok v Staškove má dve obete a otvoril otázku, ako zákon postupuje pri podozrivom dieťati. Trinásťročný žiak vzhľadom na svoj vek nie je trestne zodpovedný. Právnik Tomáš Strémy vysvetlil rozdiel medzi trestným stíhaním a opatreniami, o ktorých môže rozhodovať civilný súd. Minister vnútra zároveň naznačil diskusiu o zmene vekovej hranice trestnej zodpovednosti.
Útok v Staškove priniesol okrem tragických následkov aj otázky o ďalšom postupe štátnych orgánov. Pri podobných prípadoch totiž nerozhoduje iba závažnosť skutku. Podstatný je aj vek človeka, ktorý je z neho podozrivý. V tomto prípade ide o trinásťročného žiaka ôsmeho ročníka. Polícia musí objasniť okolnosti udalosti, pri ktorej zomrela učiteľka a neskôr aj žiačka.
Ďalšia pedagogička utrpela zranenia. Zákon však pri dieťati tohto veku stanovuje odlišný postup než pri trestne zodpovednom páchateľovi. Do prípadu preto môžu vstupovať aj rozhodnutia týkajúce sa jeho zdravia, výchovy a ochrany spoločnosti. Aké opatrenia prichádzajú do úvahy, keď podozrivému nemožno uložiť trest vo väzení?
Mala by sa znížiť veková hranica trestnej zodpovednosti?
Útok v Staškove: Rozhodujúci je vek v čase skutku
Základná hranica trestnej zodpovednosti je na Slovensku 14 rokov. Rozhoduje pritom vek v čase spáchania činu, nie v čase neskoršieho vyšetrovania. Pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona platí hranica 15 rokov. Keďže podozrivý žiak mal v čase útoku trinásť rokov, nie je trestne zodpovedný.
Právnik a pedagóg Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Tomáš Strémy v poskytnutom vyjadrení upozornil, že najprv treba objasniť skutok a spoľahlivo overiť vek podozrivej osoby. „Ak sa preukáže, že osoba v čase spáchania skutku nedovŕšila 14 rokov, musí byť bezprostredne po tom prepustená,“ vysvetlil. Prepustenie zo zadržania však podľa jeho vysvetlenia nevylučuje následné zdravotné alebo ochranné opatrenia, ak sú splnené ich zákonné podmienky.
Trinásťročné dieťa nemôže byť za takýto skutok obvinené, obžalované ani odsúdené v trestnom konaní. Nemožno voči nemu použiť ani väzbu ako trestnoprocesný nástroj. Vyšetrovanie samotnej udalosti však môže pokračovať. Strémy jeho účel priblížil slovami: „Postup orgánov činných v trestnom konaní sa preto v takomto prípade sústreďuje najmä na objasnenie skutku a zistenie všetkých rozhodujúcich okolností.“
Útok v Staškove: Súd môže rozhodovať o ochrannej výchove
Absencia trestnej zodpovednosti neznamená, že štát nemá možnosť zasiahnuť. Podľa Strémyho prichádza podľa okolností do úvahy ochranná výchova, opatrenia na ochranu maloletých či zdravotné opatrenia. Ochranná výchova je ochranné a výchovné opatrenie, nie trest odňatia slobody. O jej uložení dieťaťu, ktoré nie je trestne zodpovedné, môže rozhodovať súd v civilnom procese.
Trestný zákon upravuje aj osobitný postup pri deťoch, ktoré už dovŕšili dvanásť rokov, ale ešte nemajú štrnásť. Ak spáchajú čin, za ktorý zákon umožňuje uložiť doživotie, § 105 stanovuje uloženie ochrannej výchovy v civilnom procese. Jej uloženie pripúšťa aj v ďalších prípadoch, keď je potrebné zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Konkrétne rozhodnutie musí vychádzať zo zistených okolností a zákonných podmienok.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok podľa zverejnenej správy potvrdil umiestnenie podozrivého v zariadení, ktoré označil ako „psychologický detenčný ústav“. Samotné ministerské označenie však nevysvetľuje presný právny režim jeho pobytu. Zo správy preto nemožno vyvodzovať, že dieťa vykonáva trest alebo je vo väzbe.
Útok v Staškove: Výsluch dieťaťa má osobitné pravidlá
Pri zisťovaní okolností musí polícia prihliadať na vek dieťaťa, jeho psychickú vyspelosť a ochranu duševného vývoja. Strémy vysvetlil, že na osobu mladšiu ako štrnásť rokov nemožno automaticky preniesť pravidlá výsluchu obvineného. Rozhodujúce je jej konkrétne procesné postavenie. V zákonom určených prípadoch sa prizýva psychológ, pracovník sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zákonný zástupca.
Odlišná je aj otázka právneho zastúpenia. Keďže dieťa nie je obvineným, nejde o povinnú obhajobu obvineného v trestnom konaní. To však neznamená, že zostáva bez zastúpenia. „Maloletý môže byť v civilnom konaní zastúpený zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom,“ uviedol Strémy.
Útok v Staškove otvoril aj debatu o zmene zákona
Matúš Šutaj Eštok naznačil, že po tragédii považuje za namieste diskusiu o vekovej hranici trestnej zodpovednosti. Podľa zverejneného vyjadrenia o téme hovoril s ministrom školstva a počíta aj s debatou s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. Vyjadrenie o možnej zmene však samo osebe nemení platné pravidlá.
K útoku nožom na základnej škole došlo v utorok 29. septembra. Zomrela 61-ročná učiteľka Božena a vo štvrtok 1. októbra podľahla zraneniam aj žiačka Nela, ktorú previezli do nemocnice v Martine. Ďalšia, 44-ročná pedagogička Ivana utrpela bodné poranenie hrudníka a podľa zverejnených informácií je mimo ohrozenia života. Vyšetrovanie prevzal Úrad boja proti organizovanej kriminalite.
FAQ
1. Prečo je rozhodujúci vek pri spáchaní skutku?
Trestná zodpovednosť sa posudzuje podľa veku v čase konania. Neskoršie dovŕšenie štrnástich rokov túto podmienku spätne nenahrádza. Pri opísanom prípade preto nemožno čakať na narodeniny dieťaťa a následne ho za tento skutok trestne odsúdiť.
2. Ako môže polícia vyšetrovať prípad bez obvinenia dieťaťa?
Objasňovanie skutku a trestné stíhanie konkrétneho obvineného sú odlišné procesné otázky. Polícia potrebuje zistiť priebeh udalosti a rozhodujúce okolnosti. Z toho však automaticky nevyplýva možnosť vznesenia obvinenia osobe, ktorá nie je trestne zodpovedná.
3. V čom sa ochranná výchova líši od väzenia?
Ochranná výchova je ochranným opatrením. Jej účelom je výchova a ochrana spoločnosti. Pri trestne nezodpovednom dieťati sa o nej rozhoduje v civilnom procese, pričom nejde o trestné odsúdenie.
4. Je uloženie ochrannej výchovy vždy len možnosťou súdu?
Zákon rozlišuje viacero situácií. Pri osobe vo veku od dvanástich do štrnástich rokov, ktorá spácha čin umožňujúci uloženie doživotia, § 105 stanovuje uloženie ochrannej výchovy. Pri ďalších prípadoch zákon pripúšťa jej uloženie na zabezpečenie riadnej výchovy.
5. Prečo nemožno zamieňať zdravotné umiestnenie s väzbou?
Väzba je nástroj trestného konania. Zdravotné umiestnenie má odlišný účel a vyžaduje vlastné zákonné podmienky. Samotná informácia o pobyte dieťaťa v zariadení preto nepreukazuje, že je vo väzbe alebo vykonáva trest.
6. Kto chráni procesné práva dieťaťa v civilnom konaní?
Podľa uvedeného vysvetlenia môže dieťa zastupovať zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Zastúpenie sa odlišuje od obhajoby obvineného v trestnom konaní. Aj pri zisťovaní okolností skutku sa musí prihliadať na vek, vyspelosť a práva maloletého.












Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.