Eduard Chmelár o Kvietikovi: Zomrel herec, ktorý formoval slovenskú kultúru
Správa o úmrtí Štefana Kvietika sa Slovenskom rozšírila v piatok večer a zanechala po sebe smútok. Jeden z najväčších slovenských hercov 20. storočia odišiel v tichosti, no so vznešenosťou, ktorá ho celý život sprevádzala. Politický analytik Eduard Chmelár zverejnil na sociálnej sieti dve rozsiahle spomienky, v ktorých opísal ich dlhoročné priateľstvo.
„Je to pre mňa zdrvujúca správa. Ešte pred pár dňami sme spolu hovorili. Bol zoslabnutý, ale stále veľmi čulý,“ napísal Chmelár. Kvietik sa podľa neho hlboko zaujímal o stav Slovenského národného divadla, hoci ho trápilo jeho aktuálne smerovanie. Naopak, radosť mu prinášali veci, ktoré miloval – šport, príroda, vinica, vtáčia búdka či jeho záhrada.
Aj vo vysokom veku takmer 91 rokov ostával aktívny. „Majster Štefan Kvietik nás včera večer ticho opustil. Vyrovnaný so životom, v krásnom veku odišiel do večnosti, o ktorej tak rád a tak často uvažoval…“
Chmelár zároveň upozornil na nedostatok uznania zo strany verejných inštitúcií. Pripomenul, že pri hercových 90. narodeninách mu SND nedokázalo pripraviť dôstojnú poctu. „Tento smutný fakt nahradili jeho priatelia,“ poznamenal.
Štefan Kvietik ako aristokrat ducha a odmietnutý kandidát na prezidenta
Chmelár v ďalšej časti svojich spomienok vyzdvihol Štefana Kvietika ako človeka, ktorý si vždy zachoval skromnosť a noblesu. „Bol to aristokrat ducha,“ uviedol. Nevyvyšoval sa nad iných, neosočoval, zachovával si rešpekt voči ľuďom s odlišným názorom. Za príklad uviedol Milku Vášáryovú, ktorú napriek názorovým rozdielom nazýval „Madonnou slovenského herectva“.
Analytik tiež prezradil, že Kvietik bol v roku 1990 zvažovaný ako protikandidát Václava Havla na prezidenta ČSFR. Túto myšlienku s ním viedol samotný Alexander Dubček. Napriek tomu herec ponuku odmietol – cítil, že jeho poslanie je umelecké, nie politické.
Medzi osobnými detailmi, ktoré Chmelár zdieľal, bol aj neuskutočnený plán – darček k narodeninám, ktorým malo byť stretnutie na Lomnickom sedle, kde sa natáčala Medená veža. Osud však zariadil inak.
V závere spomienky zaznela výzva. „Veľký, veľký Kvietik! Jediný človek, pred ktorým sa dokážem hlboko pokloniť,“ napísal Chmelár a dodal: „Večná sláva, drahý majstre!“
Spomienka na Štefana Kvietika nie je len osobnou výpoveďou priateľa, ale aj pripomenutím, že kultúrne a morálne autority sa dnes objavujú čoraz zriedkavejšie. Kvietik patril medzi velikánov, ako boli Ladislav Chudík, Ctibor Filčík či Jozef Kroner. Ich meno, práca a hodnoty prežijú v našej pamäti.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.