Šokujúce rozhodnutie: Dorota Nvotová fajčí aj po operácii. Chodí na psychoterapie

Dorota Nvotová sa rozhodla podeliť o to, čo prežíva po vážnej operácii. Po mastektómii, ktorú podstúpila krátko po Novom roku, otvorene hovorí o zmene každodenného života, ale aj o psychickom rozpoložení.

Priznáva, že svet sa nezastavil, hoci jej vnútorný čas plynie inak. Nastavila si nový režim, začala chodiť na psychoterapie a učí sa fungovať s tým, čo ju momentálne najviac ovplyvňuje.

Hoci niektoré veci prijala ako nevyhnutné, iné si necháva ako osobnú voľbu. Dorota Nvotová sa netvári, že všetko zvláda s úsmevom – naopak, ukazuje realitu takú, aká je.

Viac o jej spovedi po operácii nájdete na druhej strane článku. Ako sa vyrovnáva s tým, čo jej zmenilo život?

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓

Dorota Nvotová po mastektómii: Psychoterapia áno, fajčenie nie. Zatiaľ

Dorota Nvotová má za sebou náročné týždne. Nový rok pre ňu nezačal koncertom ani umeleckou tvorbou, ale diagnózou, ktorá zmenila všetko. Priznala, že jej lekári diagnostikovali rakovinu prsníka, kvôli čomu podstúpila mastektómiu – úplné odstránenie prsnej žľazy. Od operácie ubehlo niečo vyše dvoch týždňov a speváčka zverejnila status, v ktorom otvorene opisuje, ako sa jej život zmenil.

Na sociálnej sieti sa prihovorila svojim fanúšikom so slovami:
„Mám rakovinu. Znie to strašne. Neviem si na to vôbec zvyknúť.“

Dnes hovorí, že svet ide ďalej, ľudia fungujú ako predtým, no jej vnútorný svet sa zastavil. Priznáva, že prežíva zvláštne ticho, ktoré sa usadilo v jej mysli a že sa snaží vnímať každý deň inak. Súčasťou jej nového režimu sú pravidelné prechádzky, pokojnejšie tempo života a návštevy psychoterapie.

Jedna cigareta denne ako symbol kontroly

Napriek vážnej diagnóze a odporúčaniam, ktoré by iní možno vnímali ako samozrejmé, Dorota Nvotová fajčiť neprestala. Naopak – úprimne priznala, že cigareta je pre ňu spôsob, ako si zachovať kúsok vlastnej slobody v čase, keď má pocit, že o mnohé prišla.

„Znížiť počet cigariet v takto stresujúcom čase je nadľudský výkon, ale z pochopiteľných dôvodov predsa len nutný. Podarilo sa mi dostať na jednu cigu denne. Nie, nechcem prestať, neraďte mi ako. Chcem, aby bolo jasné, kto je tu pán.“

Nevníma to ako slabosť, ale ako spôsob, ako prežiť, udržať si kontakt so sebou a so svetom, ktorý sa zrazu javí nepoznaný. V silnej pasáži svojho statusu píše:
„Niet nad tú meditáciu raz denne, keď vyjdem na ten zamrznutý balkón plný mŕtvych kvetov a zapálim si… Chorý svet znova chytí svoj charakteristický zápach, stále som to ja, ešte žije, dýcham, fajčím, teda som.“

Dorota Nvotová nehrá hru na statočnosť. Ukazuje realitu takú, aká je. S humorom, úprimnosťou aj protirečeniami, ktoré život s vážnou diagnózou prináša. A verí, že psychoterapia – ktorú práve začala – jej pomôže prejsť týmto obdobím s vedomím, že nepotrebuje byť dokonalá.