Bývalý riaditeľ SND vyhral súd. Môže rozprávať a verejne komentovať ministerku Šimkovičovú!

Matej Drlička môže po rozhodnutí Ústavného súdu opäť verejne komentovať ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.
Ústavní sudcovia dospeli k záveru, že predchádzajúcim rozhodnutím boli porušené viaceré jeho práva vrátane slobody prejavu.
Krajský súd v Bratislave mu musí zároveň nahradiť trovy konania vo výške 1 521,61 eura.
Samotný súdny spor medzi Šimkovičovou a bývalým riaditeľom SND sa však týmto rozhodnutím nekončí.

Matej Drlička vedie s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou súdny spor, ktorý sa týka jeho verejných vyjadrení na jej adresu. Prípad však dostal ďalší rozmer po tom, ako súd bývalému šéfovi Slovenského národného divadla obmedzil možnosť ministerku komentovať. Drlička sa proti takémuto zásahu bránil ústavnou sťažnosťou. Tvrdil, že rozhodnutím boli dotknuté jeho základné ľudské práva. Prípad sa tak dostal pred Ústavný súd SR, ktorý skúmal postup Krajského súdu v Bratislave. Zaoberal sa pritom nielen otázkou súdnej ochrany a spravodlivého procesu, ale aj slobodou prejavu. Výsledok ústavného konania je pre ďalšie verejné vystupovanie exriaditeľa SND podstatný. Neznamená však automatické rozhodnutie v pôvodnom spore s ministerkou. Čo presne Ústavný súd zrušil a čo ešte budú musieť vyriešiť všeobecné súdy?

Matej Drlička uspel so sťažnosťou na Ústavnom súde

Ústavný súd zrušil rozhodnutie, ktorým mal Matej Drlička zakázané vyjadrovať sa k ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Neodkladné opatrenie vydal Krajský súd v Bratislave v októbri 2025 po tom, ako ministerka bývalého riaditeľa SND zažalovala.

Podľa zverejnenej tlačovej správy Ústavného súdu rozhodoval o prípade senát, v ktorom boli sudcovia Libor Duľa, Ladislav Duditš a sudca spravodajca Rastislav Kaššák.

Ústavný súd skonštatoval zásah do viacerých Drličkových práv. Išlo o právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivé súdne konanie a slobodu prejavu.

Krajský súd v Bratislave má zároveň Drličkovi nahradiť trovy konania vo výške 1 521,61 eura.

Matej Drlička namietal zásah do základných práv

Ústavnú sťažnosť podal bývalý šéf SND vo februári 2026. Napadol ňou rozhodnutie Krajského súdu a argumentoval porušením svojich základných ľudských práv.

Spor súvisí s vyjadreniami na adresu Martiny Šimkovičovej. Ministerka kultúry Mateja Drličku zažalovala po tom, ako ju v médiách označil za neonacistku a prirovnával ju ku gestapu.

Šimkovičová zastáva názor, že v tomto prípade nešlo o hodnotiace úsudky, ale o tvrdenia. V súdnom konaní od bývalého riaditeľa SND požaduje ospravedlnenie a 50-tisíc eur.

Súčasťou jej postupu bola aj požiadavka na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by sa Drličkovi zakázalo vyjadrovať sa k jej osobe.

Matej Drlička najskôr na prvostupňovom súde zákaz nedostal

O požadovanom opatrení rozhodovali súdy rozdielne. Mestský súd Bratislava IV najskôr odmietol vydať opatrenie, ktoré požadovala ministerka.

Situácia sa následne zmenila na Krajskom súde v Bratislave. Senát v zložení Zita Leimbergerová, Eva Mészárosová a Silvia Walterová rozhodol jednomyseľne o vydaní neodkladného opatrenia.

Výsledkom bolo obmedzenie, na základe ktorého sa Matej Drlička nemohol k ministerke kultúry vyjadrovať. Práve toto rozhodnutie sa neskôr stalo predmetom jeho ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd napokon opatrenie zrušil. Rozhodnutie Krajského súdu označil z ústavnoprávneho hľadiska za neprípustný zásah do Drličkových práv, pričom medzi dotknutými právami bola aj sloboda prejavu.

Matej Drlička môže hovoriť, hlavný spor však pokračuje

Rozhodnutie Ústavného súdu treba odlišovať od samotnej žaloby ministerky kultúry. Zrušenie neodkladného opatrenia totiž neznamená, že už bolo rozhodnuté o oprávnenosti Drličkových pôvodných výrokov.

Ústavný súd riešil zásah súvisiaci so zákazom vyjadrovania. Samotná žaloba Martiny Šimkovičovej, v ktorej žiada ospravedlnenie a finančnú náhradu 50-tisíc eur, zostáva samostatnou otázkou.

Matej Drlička teda môže ministerku opäť komentovať, no spor o jeho výroky ešte len čaká na súdne rozhodnutie. Práve všeobecné súdy budú musieť posúdiť podstatu žaloby a argumentáciu oboch strán.

FAQ

Aký ústavnoprávny problém riešil prípad Mateja Drličku?

Ústavný súd posudzoval rozhodnutie, ktorým Krajský súd v Bratislave obmedzil Drličkovi možnosť vyjadrovať sa k Martine Šimkovičovej. Podľa záveru Ústavného súdu boli porušené jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Zásah sa týkal aj jeho slobody prejavu.

Znamená verdikt Ústavného súdu, že Drličkove výroky boli prípustné?

Nie. Rozhodnutie sa týka neodkladného opatrenia, ktoré Drličkovi zakazovalo komentovať ministerku. O samotnom spore týkajúcom sa jeho výrokov ešte všeobecné súdy nerozhodli.

Prečo je dôležité rozlišovať neodkladné opatrenie od hlavného konania?

Neodkladné opatrenie predstavovalo dočasný zásah ešte pred konečným rozhodnutím v samotnom spore. Ústavný súd teraz zrušil práve toto opatrenie. Nároky Martiny Šimkovičovej voči Drličkovi tým automaticky nezanikli.

Aké práva boli podľa Ústavného súdu porušené?

Podľa zverejnených informácií išlo o právo Mateja Drličku na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd identifikoval tiež zásah do slobody prejavu. Práve sloboda prejavu je v tomto prípade významná vzhľadom na zákaz komentovať ministerku.

Aké finančné dôsledky má ústavné rozhodnutie?

Krajský súd v Bratislave má Matejovi Drličkovi nahradiť trovy konania. Ich výška predstavuje 1 521,61 eura. Táto suma nie je totožná s finančným nárokom, ktorý voči nemu uplatňuje ministerka v hlavnom spore.

Čo bude nasledovať v spore medzi Drličkom a Šimkovičovou?

Zrušením neodkladného opatrenia sa nekončí samotný spor týkajúci sa Drličkových výrokov. Ministerka požaduje ospravedlnenie a 50-tisíc eur. O podstate týchto nárokov budú musieť rozhodnúť príslušné súdy.