AKTUÁLNE: Odvážny krok VŠVU: Nevpustili riaditeľku STVR na svoju pôdu. Ako to zdôvodnili? TOTO nik nečakal!

◉ Vedenie školy kritizuje aktuálne kroky verejnoprávnej inštitúcie a hovorí o cenzúrnych zásahoch, likvidácii redakcií aj prepúšťaní.

◉ Martina Flašíková mala podľa návrhu otvoriť tému ochrany verejného záujmu, slobody prejavu a spoločenskej zodpovednosti vo verejnoprávnom médiu.

◉ Napätie v STVR rastie aj vo vnútri inštitúcie, kde sa proti výpovediam ozvali stovky pracovníkov a spolupracovníkov.

STVR sa v posledných dňoch stalo jednou z najvýraznejších tém verejnej diskusie. Napätie okolo verejnoprávnej inštitúcie sa pritom nezastavilo len pri kritike prepúšťania. Do sporu sa tentoraz zapojilo aj akademické prostredie, ktoré vyslalo mimoriadne tvrdý signál. V centre pozornosti sa ocitla plánovaná odborná prednáška pre študentov.

Tá mala otvoriť otázky ochrany verejného záujmu, slobody prejavu a spoločenskej zodpovednosti vo verejnoprávnom médiu. Namiesto diskusie však prišlo rázne odmietnutie. Vysoká škola výtvarných umení dala najavo, že s aktuálnym smerovaním inštitúcie zásadne nesúhlasí. Kritika pritom nezostala len pri všeobecných formuláciách. Čo presne škole na pôsobení vedenia STVR prekáža a prečo sa spor ešte viac vyostril?

STVR pod paľbou kritiky z akademického prostredia

Vysoká škola výtvarných umení vo svojom oficiálnom stanovisku odmietla poskytnúť priestor zástupcom STVR na plánované stretnutie so študentmi. Impulz na odbornú prednášku mala dať generálna riaditeľka Martina Flašíková, ktorá navrhla diskusiu o témach spojených s verejným záujmom a slobodou prejavu. Vedenie školy však takýto návrh neprijalo a dalo najavo, že v aktuálnej situácii nepovažuje podobné vystúpenie za vhodné.

Podľa vyjadrenia školy sú súčasné kroky STVR neprijateľné. Inštitúcia upozornila na „cenzúrne zásahy do vysielania, likvidáciu redakcií a prepúšťanie“ novinárov, ktorí sa podľa nej venovali dôležitým spoločenským témam. Kritika smerovala aj k odchodom redaktorov, ktorí sa zaoberali súčasným umením, ale aj citlivými historickými témami, medzi nimi holokaustom a obdobím komunizmu.

STVR a ostrý odkaz, ktorý nenecháva priestor na pochybnosti

VŠVU zároveň pripomenula, že akademická pôda má byť miestom otvorenej diskusie, kritického myslenia a partnerskej výmeny názorov. Práve preto považuje za problém, ak sa v nej majú prezentovať ľudia, ktorým škola vyčíta postupy nezlučiteľné s týmito princípmi. Stanovisko bolo v tomto smere mimoriadne ostré a bez diplomatických obalov.

Škola vo vyhlásení uviedla aj vetu, ktorá patrí k najtvrdším momentom celej kauzy: „Ak niekto likviduje svojich oponentov, zavádza v inštitúcii strach a teror, nie je hodný vystúpenia na akademickej pôde,“. Týmto odkazom VŠVU ešte viac zvýraznila, ako vážne vníma situáciu okolo STVR. Kritika zároveň naznačuje, že spor už dávno nie je len internou vecou jednej mediálnej inštitúcie, ale témou, ktorá zasiahla aj širšiu verejnosť.

STVR čelí odporu aj zvnútra vlastnej inštitúcie

Tlak na STVR však neprichádza len zvonka. Po vlne prepúšťania sa ozvali aj samotní pracovníci a spolupracovníci verejnoprávnej inštitúcie. Otvorený list podpísalo viac ako 330 ľudí, ktorí vyjadrili nesúhlas s odchodom svojich kolegov a upozornili na možné následky pre reputáciu organizácie.

V úvode listu zaznelo: „Ťažko sa nám zmieruje s odchodom kolegov, ktorí prispeli ku kvalite vysielania Slovenskej televízie a rozhlasu.” Podpísaní zároveň spochybnili spôsob, akým boli niektorí zamestnanci označení za nadbytočných. V texte otvorene uviedli aj ďalšiu výhradu: „Aj napriek snahe pochopiť nevyhnutnosť prepúšťania si nevieme vysvetliť, prečo boli za nadbytočných označení aj takí zamestnanci, ktorí za sebou zanechávali výraznú a dôležitú tvorivú stopu,“ uviedli.

List pokračuje aj obavou, že rozhodnutia nemusia súvisieť len s organizačnými zmenami. Podľa zamestnancov totiž nemožno prehliadať ani možnú súvislosť s kritickými názormi prepustených ľudí. Aj preto v dokumente zaznelo: „Existuje obava, že to môže súvisieť aj s ich kritickými názormi, preto to vnímame ako možné ohrozenie reputácie inštitúcie, budovanej desaťročia,“ píše sa v liste. V prípade STVR tak rastie tlak z dvoch strán naraz — z verejného priestoru aj zvnútra vlastnej inštitúcie.

FAQ

1. Prečo VŠVU odmietla diskusiu so zástupcami STVR?

Vysoká škola výtvarných umení odmietla poskytnúť priestor zástupcom STVR, pretože nesúhlasí s aktuálnymi krokmi vedenia inštitúcie. Vo svojom stanovisku hovorí o neprijateľných postupoch, medzi ktoré zaradila zásahy do vysielania, rušenie redakcií a prepúšťanie. Podľa školy sú takéto praktiky v rozpore s princípmi otvorenej akademickej diskusie.

2. Akú tému mala mať plánovaná prednáška?

Podnet na stretnutie mala dať generálna riaditeľka Martina Flašíková. Diskusia sa mala týkať ochrany verejného záujmu, slobody prejavu a spoločenskej zodpovednosti vo verejnoprávnom médiu. K samotnej prednáške však napokon nedošlo, pretože škola návrh odmietla.

3. Čo VŠVU konkrétne vyčíta STVR?

Škola vo vyhlásení upozornila na „cenzúrne zásahy do vysielania, likvidáciu redakcií a prepúšťanie“. Kritika sa týka aj odchodov redaktorov, ktorí sa venovali spoločensky dôležitým témam. Medzi nimi boli aj oblasti ako súčasné umenie, holokaust či obdobie komunizmu.

4. Aký bol najostrejší odkaz zo stanoviska školy?

Za najvýraznejšiu časť stanoviska možno považovať vetu o tom, kto je a kto nie je hodný vystúpenia na akademickej pôde. Škola tým dala najavo, že situáciu nevníma ako bežný odborný spor, ale ako vážny problém hodnôt a spôsobu riadenia. Tento odkaz ešte viac zvýšil pozornosť okolo celej kauzy.

5. Ozvali sa proti prepúšťaniu aj ľudia priamo z STVR?

Áno, proti vývoju v inštitúcii sa postavili aj jej zamestnanci a spolupracovníci. Otvorený list podpísalo viac ako 330 ľudí, ktorí vyjadrili nesúhlas s odchodom svojich kolegov. V texte upozornili aj na to, že prepúšťanie môže poškodiť reputáciu organizácie budovanú desaťročia.

6. Čo pracovníkom STVR na výpovediach najviac prekáža?

Podľa podpisovateľov listu nie je jasné, prečo boli za nadbytočných označení aj zamestnanci s výraznou tvorivou stopou. Upozorňujú, že nejde len o personálne rozhodnutia, ale aj o otázku dôvery a vnímania spravodlivosti v inštitúcii. Zároveň vyslovili obavu, že za niektorými odchodmi môžu byť aj kritické názory dotknutých ľudí.