Ak by Rusi ovládli Kyjev, Slovensko by konečne získalo „spoľahlivého suseda,“ povedal Erik Kaliňák

Ľuboš Blaha sa počas svojej návštevy Moskvy stretol s poprednými ruskými predstaviteľmi, vrátane šéfa ruskej rozviedky Sergeja Naryškina a predsedu Komunistickej strany Ruska Gennadija Ziuganova. Po stretnutiach prezentoval jednoznačný postoj: „Rusko prekvitá, Západ sa rúca“.

Blaha opakovane tvrdí, že konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný Západom. Podľa neho by sa vojna dala odvrátiť, keby USA a ich spojenci nemali záujem na eskalácii. Toto tvrdenie však jednoznačne odmieta Ministerstvo zahraničných vecí SR, ktoré pripomína, že konflikt začalo Rusko už v roku 2014 anexiou Krymu.

Na Slovensku tieto výroky vyvolávajú diskusiu o tom, akým smerom sa bude krajina uberať. Blaha nie je jediným predstaviteľom Smeru, ktorý obhajuje tesnejšie vzťahy s Moskvou. Kaliňákove slová o „spoľahlivom susedovi“ túto debatu ešte viac prehĺbili.

Fico v Bruseli: Bude blokovať podporu Ukrajine?

Kým Blaha a Kaliňák sa vyjadrujú proruským spôsobom, premiér Robert Fico vycestoval na summit do Bruselu. Tam sa vedú rokovania o ďalšej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Podľa viacerých zdrojov existuje možnosť, že Fico spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom podporu pre Ukrajinu zablokuje.

Okrem toho Fico tlačí na Európsku úniu, aby donútila Ukrajinu obnoviť tranzit plynu cez jej územie. Tento krok by bol výhodný pre Rusko, pretože by zabezpečil pokračovanie exportu ruského plynu do Európy. Kritici tvrdia, že Slovensko sa týmto krokom stavia na stranu Moskvy.

Kam smeruje Slovensko?

Vyjadrenia predstaviteľov Smeru vzbudzujú čoraz väčšie otázky o smerovaní slovenskej zahraničnej politiky. Opozícia varuje, že vláda Roberta Fica sa snaží oslabiť vzťahy so Západom a posilniť väzby s Ruskom. Tvrdia, že Slovensko sa môže ocitnúť v izolácii, čo by malo vážne dôsledky pre bezpečnosť aj ekonomiku krajiny.

Vládni predstavitelia však tieto obavy odmietajú. Tvrdia, že ich cieľom je vyvážená diplomacia a ochrana národných záujmov. Akým smerom sa teda Slovensko vydá? Bude naďalej súčasťou EÚ a NATO, alebo sa postupne začne orientovať na Moskvu? Odpoveď na túto otázku môže priniesť už najbližší politický vývoj.