NATO posilní aj Slovensko vyslaním najviac 101 príslušníkov Ozbrojených síl SR.
Vojaci majú pôsobiť predovšetkým v Poľsku a Rumunsku a venovať sa najmä pozemnému rádiolokačnému prieskumu.
Súčasťou nasadenia má byť aj technika vrátane rádiolokátorov, dronov, vozidiel a nočných pozorovacích prístrojov.
Slovensko tým chce zároveň plniť spojenecké záväzky a preveriť schopnosť svojich jednotiek fungovať v mnohonárodnom prostredí.
NATO dlhodobo venuje zvýšenú pozornosť ochrane svojho východného krídla a vzdušného priestoru členských štátov. Do príslušných opatrení sa výraznejšie zapojí aj Slovensko. Vláda v stredu odsúhlasila návrh ministerstva obrany, ktorý umožňuje vyslať do zahraničia slovenských vojakov spolu s potrebným vybavením. Ich pôsobenie sa má sústrediť predovšetkým na dve členské krajiny Aliancie. Dôležitou súčasťou nasadenia bude monitorovanie situácie vo vzduchu a výmena radarových informácií.
Kontingent preto nebudú tvoriť iba vojaci zabezpečujúci samotnú obsluhu techniky. Potrebné budú tiež podporné, logistické či veliteľské prvky. Rozhodnutie zároveň nadväzuje na širšie aliančné opatrenia na ochranu východného krídla. Čo presne Slovensko do zahraničia vyšle a aké úlohy tam budú slovenskí vojaci vykonávať?
Považujete vyslanie slovenských vojakov na východné krídlo NATO za správne rozhodnutie?
NATO môže posilniť najviac 101 slovenských vojakov
Vláda schválila vyslanie najviac 101 príslušníkov Ozbrojených síl SR, ktorí sa zapoja do opatrení zameraných na zvýšenie ostražitosti a ochranu vzdušného priestoru členských štátov NATO. Schválený materiál nepočíta iba s personálom. Slovensko môže do zahraničia dopraviť aj vybavenie určené na monitorovanie vzdušného priestoru a zabezpečenie nasadených jednotiek.
Kontingent môže zahŕňať do 16 vojakov národného veliteľského a podporného prvku a najviac desať príslušníkov zaradených do veliteľských štruktúr NATO. Ďalšiu časť má predstavovať jednotka do veľkosti ekvivalentu pozemnej čaty, teda približne 70 príslušníkov. Z techniky materiál umožňuje vyslať najviac tri rádiolokátory ELM 2138M, do 15 kusov kolesovej techniky a najviac 20 nočných pozorovacích prístrojov. Počíta sa tiež s maximálne desiatimi dronmi vybavenými kamerou a s najviac 210 kusmi vojenských zbraní.
NATO: Slovenskí vojaci majú pôsobiť najmä v Poľsku a Rumunsku
Prioritnými krajinami pre nasadenie slovenského kontingentu majú byť Poľsko a Rumunsko, ktoré patria k štátom na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. K hlavným úlohám slovenských vojakov bude patriť pozemný rádiolokačný prieskum. Prostredníctvom radarov majú monitorovať dianie vo vzdušnom priestore, vytvárať a vymieňať radarové informácie a prispievať k včasnému varovaniu.
Slovenský kontingent sa má podieľať tiež na vytváraní spoločného obrazu o aktuálnej vzdušnej situácii. Súčasťou jeho pôsobenia budú aj úlohy súvisiace s integrovanou protivzdušnou a protiraketovou obranou NATO. Nasadenie si preto vyžaduje širšie personálne zabezpečenie. Okrem obsluhy rádiolokátorov budú potrebné prvky velenia a riadenia, ako aj príslušníci zabezpečujúci logistiku, spojenie, zdravotnícku podporu a ochranu jednotiek.
NATO a spojenecké záväzky Slovenska
Ministerstvo obrany v nasadení vidí aj možnosť prakticky preveriť pripravenosť slovenských ozbrojených síl na spoluprácu so zahraničnými jednotkami. Vojaci si majú precvičiť činnosť v mnohonárodnom prostredí a zároveň zvýšiť svoju pripravenosť.
Podľa rezortu tým Slovensko prispeje k plneniu svojich spojeneckých záväzkov v NATO. Aliancia počas posledného desaťročia výraznejšie posilňovala obranu svojho východného krídla. To sa tiahne od severu Európy smerom k Turecku a zahŕňa Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.