Vláda SR rozhodla: Slovenskí vojaci mieria na východné krídlo NATO. Koľko ich vyšleme a akú techniku vezmú so sebou?

NATO posilní aj Slovensko vyslaním najviac 101 príslušníkov Ozbrojených síl SR.
Vojaci majú pôsobiť predovšetkým v Poľsku a Rumunsku a venovať sa najmä pozemnému rádiolokačnému prieskumu.
Súčasťou nasadenia má byť aj technika vrátane rádiolokátorov, dronov, vozidiel a nočných pozorovacích prístrojov.
Slovensko tým chce zároveň plniť spojenecké záväzky a preveriť schopnosť svojich jednotiek fungovať v mnohonárodnom prostredí.

NATO dlhodobo venuje zvýšenú pozornosť ochrane svojho východného krídla a vzdušného priestoru členských štátov. Do príslušných opatrení sa výraznejšie zapojí aj Slovensko. Vláda v stredu odsúhlasila návrh ministerstva obrany, ktorý umožňuje vyslať do zahraničia slovenských vojakov spolu s potrebným vybavením. Ich pôsobenie sa má sústrediť predovšetkým na dve členské krajiny Aliancie. Dôležitou súčasťou nasadenia bude monitorovanie situácie vo vzduchu a výmena radarových informácií.

Kontingent preto nebudú tvoriť iba vojaci zabezpečujúci samotnú obsluhu techniky. Potrebné budú tiež podporné, logistické či veliteľské prvky. Rozhodnutie zároveň nadväzuje na širšie aliančné opatrenia na ochranu východného krídla. Čo presne Slovensko do zahraničia vyšle a aké úlohy tam budú slovenskí vojaci vykonávať?

NATO môže posilniť najviac 101 slovenských vojakov

Vláda schválila vyslanie najviac 101 príslušníkov Ozbrojených síl SR, ktorí sa zapoja do opatrení zameraných na zvýšenie ostražitosti a ochranu vzdušného priestoru členských štátov NATO. Schválený materiál nepočíta iba s personálom. Slovensko môže do zahraničia dopraviť aj vybavenie určené na monitorovanie vzdušného priestoru a zabezpečenie nasadených jednotiek.

Kontingent môže zahŕňať do 16 vojakov národného veliteľského a podporného prvku a najviac desať príslušníkov zaradených do veliteľských štruktúr NATO. Ďalšiu časť má predstavovať jednotka do veľkosti ekvivalentu pozemnej čaty, teda približne 70 príslušníkov. Z techniky materiál umožňuje vyslať najviac tri rádiolokátory ELM 2138M, do 15 kusov kolesovej techniky a najviac 20 nočných pozorovacích prístrojov. Počíta sa tiež s maximálne desiatimi dronmi vybavenými kamerou a s najviac 210 kusmi vojenských zbraní.

NATO: Slovenskí vojaci majú pôsobiť najmä v Poľsku a Rumunsku

Prioritnými krajinami pre nasadenie slovenského kontingentu majú byť Poľsko a Rumunsko, ktoré patria k štátom na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. K hlavným úlohám slovenských vojakov bude patriť pozemný rádiolokačný prieskum. Prostredníctvom radarov majú monitorovať dianie vo vzdušnom priestore, vytvárať a vymieňať radarové informácie a prispievať k včasnému varovaniu.

Slovenský kontingent sa má podieľať tiež na vytváraní spoločného obrazu o aktuálnej vzdušnej situácii. Súčasťou jeho pôsobenia budú aj úlohy súvisiace s integrovanou protivzdušnou a protiraketovou obranou NATO. Nasadenie si preto vyžaduje širšie personálne zabezpečenie. Okrem obsluhy rádiolokátorov budú potrebné prvky velenia a riadenia, ako aj príslušníci zabezpečujúci logistiku, spojenie, zdravotnícku podporu a ochranu jednotiek.

NATO a spojenecké záväzky Slovenska

Ministerstvo obrany v nasadení vidí aj možnosť prakticky preveriť pripravenosť slovenských ozbrojených síl na spoluprácu so zahraničnými jednotkami. Vojaci si majú precvičiť činnosť v mnohonárodnom prostredí a zároveň zvýšiť svoju pripravenosť.

Podľa rezortu tým Slovensko prispeje k plneniu svojich spojeneckých záväzkov v NATO. Aliancia počas posledného desaťročia výraznejšie posilňovala obranu svojho východného krídla. To sa tiahne od severu Európy smerom k Turecku a zahŕňa Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko.

NATO pokračuje v ochrane vzdušného priestoru

Ministerstvo obrany v tejto súvislosti pripomenulo aj aktivitu Eastern Sentry – Východná stráž, ktorú NATO spustilo v septembri minulého roka. Reagovalo tak na viaceré prípady narušenia vzdušného priestoru členských krajín.

Opatrenia zahŕňajú intenzívnejšie sledovanie vzdušného priestoru, využívanie stíhacích lietadiel, systémov včasného varovania a prostriedkov velenia a riadenia.

Rezort obrany situáciu opísal nasledovne: „V praxi sa realizuje posilnenie monitorovania vzdušného priestoru NATO, nasadenie stíhacích lietadiel, prostriedkov včasného varovania, velenia a riadenia a koordinácie opatrení protivzdušnej obrany,“

Ochranné aktivity sa podľa materiálu nemajú skončiť ani po formálnom ukončení Eastern Sentry. Pokračovať majú v rámci stáleho obranného plánu NATO. Jeho súčasťou je tiež systém Air Policing, prostredníctvom ktorého Aliancia zabezpečuje nepretržitý dohľad nad vzdušným priestorom členských krajín.

FAQ: Slovensko a posilnenie NATO

Akú vojenskú kapacitu môže Slovensko vyslať na východné krídlo NATO?

Vláda schválila nasadenie najviac 101 príslušníkov Ozbrojených síl SR. Kontingent pozostáva z viacerých zložiek vrátane veliteľských, podporných a operačných prvkov. Nejde teda o jednu samostatnú jednotku s jediným typom úlohy.

Akú funkciu budú mať slovenské rádiolokátory v rámci NATO?

Ich úlohou bude podporovať pozemný rádiolokačný prieskum a monitorovanie vzdušného priestoru. Získané radarové informácie sa majú vytvárať a vymieňať tak, aby podporovali včasné varovanie a spoločný obraz o vzdušnej situácii. Tieto činnosti súvisia aj s integrovanou protivzdušnou a protiraketovou obranou NATO.

Prečo sú pri nasadení potrebné aj podporné jednotky?

Prevádzka rádiolokačnej techniky a pôsobenie kontingentu si vyžadujú širšie zabezpečenie. Preto sa počíta s velením, riadením, logistikou, spojením, zdravotníckou podporou aj ochranou jednotiek. Takéto zloženie umožňuje zabezpečovať úlohy slovenských vojakov v zahraničí.

Aký význam má nasadenie pre pripravenosť Ozbrojených síl SR?

Ministerstvo obrany očakáva, že vojaci si preveria schopnosť spolupracovať so zahraničnými jednotkami. Získajú praktické skúsenosti s pôsobením v mnohonárodnom prostredí. Nasadenie má zároveň prispieť k zvýšeniu ich pripravenosti.

Čo je Eastern Sentry a ako súvisí so slovenským nasadením?

Eastern Sentry – Východná stráž je aktivita, ktorú NATO podľa rezortu obrany spustilo v septembri minulého roka po viacerých prípadoch narušenia vzdušného priestoru členských štátov. Zahŕňa intenzívnejšie monitorovanie, nasadenie stíhačiek, prostriedkov včasného varovania a prvkov velenia a riadenia. Ochrana vzdušného priestoru má pokračovať aj po jej formálnom ukončení v rámci stáleho obranného plánu NATO.

Aký je rozdiel medzi Eastern Sentry a Air Policing?

V poskytnutých informáciách je Eastern Sentry opísaná ako aktivita spustená v reakcii na prípady narušenia vzdušného priestoru členských krajín. Air Policing je naopak uvedený ako systém, prostredníctvom ktorého NATO nepretržite dohliada na vzdušný priestor svojich členských štátov. Obe aktivity tak súvisia s ochranou aliančného vzdušného priestoru, hoci sú v texte prezentované v odlišnom kontexte.