Rusko môže podľa šéfa českej kontrarozviedky v najbližších mesiacoch preveriť, ako dokáže NATO reagovať na vojenskú provokáciu. Európske spravodajské služby upozorňujú na možné sabotáže, útoky dronmi aj narastajúce bezpečnostné riziká. Niektorí predstavitelia tajných služieb však zdôrazňujú, že zatiaľ nevidia dôkazy o bezprostrednom vojenskom útoku. Aké scenáre pripúšťajú bezpečnostní experti a čo by prípadná provokácia znamenala pre členské štáty Aliancie?
Rusko a jeho možné ďalšie kroky voči európskym krajinám vyvolávajú medzi bezpečnostnými predstaviteľmi čoraz intenzívnejšie diskusie. Vojna na Ukrajine zostáva dôležitou súčasťou bezpečnostnej situácie na kontinente a pozornosť spravodajských služieb sa sústreďuje aj na možné incidenty za hranicami ukrajinského územia. Európski predstavitelia pritom upozorňujú, že bezpečnostné hrozby nemusia mať vždy podobu rozsiahlej vojenskej operácie. Rovnako významné môžu byť menšie provokácie, narušenia vzdušného priestoru či útoky na dôležitú infraštruktúru.
Osobitnú pozornosť venujú tajné služby aj aktivitám, ktorých pôvod nemusí byť na prvý pohľad jednoznačný. Práve neistota môže podľa spravodajských predstaviteľov komplikovať rozhodovanie bezpečnostných zložiek a politických lídrov. Rozhovory britského denníka The Guardian s tromi šéfmi európskych spravodajských služieb však ukazujú, že ich pohľady na bezprostrednosť vojenskej hrozby sa líšia. Zatiaľ čo jeden z nich pripúšťa závažnú provokáciu už v horizonte niekoľkých mesiacov, ďalší upozorňuje, že nie je dôvod podliehať panike. Čo konkrétne môže podľa spravodajských predstaviteľov nasledovať a prečo sa ich pozornosť sústreďuje aj na zdanlivo bežné incidenty?
Myslíte si, že Rusko sa v najbližších mesiacoch pokúsi vojensky preveriť reakciu NATO?
Rusko môže preveriť NATO už v najbližších mesiacoch, varuje český spravodajský šéf
Riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka v rozhovore pre britský denník The Guardian upozornil na možné bezpečnostné scenáre, s ktorými by európske štáty mali počítať. Rozhovor poskytol priamo v sídle českej kontrarozviedky v Prahe, pričom sa venoval najmä možnostiam, akými by Moskva mohla preverovať pripravenosť a jednotu Severoatlantickej aliancie.
Podľa Koudelku sa prípadná provokácia nemusí obmedziť iba na incidenty s dronmi alebo narušenie vzdušného priestoru. Nevylúčil ani vojenskú operáciu menšieho rozsahu na území členského štátu NATO, ktorý má spoločnú hranicu s Ruskom. „Je to možné. Mohlo by ísť o obmedzený vpád, provokácie pod falošnou vlajkou alebo rozsiahlu kampaň na ovplyvňovanie verejnej mienky,“ uviedol Koudelka.
Za mimoriadne dôležitý možno považovať aj časový horizont, ktorý český spravodajský šéf spomenul. Podľa jeho vyjadrenia by k podobnému vývoju mohlo dôjsť v horizonte „mesiacov, nie rokov“. Nešlo však o oznámenie konkrétneho plánu útoku ani o potvrdenie, že Rusko už prijalo rozhodnutie uskutočniť vojenskú operáciu proti niektorému zo spojencov.
Koudelka zároveň zdôraznil, že mnohí ľudia vyvíjajú maximálne úsilie, aby sa takémuto scenáru podarilo predísť. Jeho vyjadrenia preto predstavujú upozornenie na možné bezpečnostné riziko, nie potvrdenie nevyhnutného vojenského konfliktu.
Rusko a možné útoky dronmi: Poľský premiér upozornil na riziko pre východné krídlo NATO
Na možnosť ďalších incidentov upozornil aj poľský premiér Donald Tusk. Počas vystúpenia pred poslancami Sejmu 17. septembra uviedol, že podľa spravodajských informácií existujú ruské plány na hybridné útoky proti štátom, ktoré podporujú Ukrajinu. Medzi potenciálne ohrozené krajiny zaradil aj Poľsko.
Tusk pripustil, že takéto operácie by mohli zahŕňať drony alebo rakety vyslané na územie členských krajín NATO. Moskva by podľa neho následne mohla podobné udalosti prezentovať ako nehody alebo náhodné incidenty, čím by sa pokúsila oslabiť spoločnú reakciu spojencov.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.