Rusko a útok na Európu: Tajné služby bijú na poplach. Kedy môže prísť prvá vážna provokácia?

Rusko môže podľa šéfa českej kontrarozviedky v najbližších mesiacoch preveriť, ako dokáže NATO reagovať na vojenskú provokáciu. Európske spravodajské služby upozorňujú na možné sabotáže, útoky dronmi aj narastajúce bezpečnostné riziká. Niektorí predstavitelia tajných služieb však zdôrazňujú, že zatiaľ nevidia dôkazy o bezprostrednom vojenskom útoku. Aké scenáre pripúšťajú bezpečnostní experti a čo by prípadná provokácia znamenala pre členské štáty Aliancie?

Rusko a jeho možné ďalšie kroky voči európskym krajinám vyvolávajú medzi bezpečnostnými predstaviteľmi čoraz intenzívnejšie diskusie. Vojna na Ukrajine zostáva dôležitou súčasťou bezpečnostnej situácie na kontinente a pozornosť spravodajských služieb sa sústreďuje aj na možné incidenty za hranicami ukrajinského územia. Európski predstavitelia pritom upozorňujú, že bezpečnostné hrozby nemusia mať vždy podobu rozsiahlej vojenskej operácie. Rovnako významné môžu byť menšie provokácie, narušenia vzdušného priestoru či útoky na dôležitú infraštruktúru.

Osobitnú pozornosť venujú tajné služby aj aktivitám, ktorých pôvod nemusí byť na prvý pohľad jednoznačný. Práve neistota môže podľa spravodajských predstaviteľov komplikovať rozhodovanie bezpečnostných zložiek a politických lídrov. Rozhovory britského denníka The Guardian s tromi šéfmi európskych spravodajských služieb však ukazujú, že ich pohľady na bezprostrednosť vojenskej hrozby sa líšia. Zatiaľ čo jeden z nich pripúšťa závažnú provokáciu už v horizonte niekoľkých mesiacov, ďalší upozorňuje, že nie je dôvod podliehať panike. Čo konkrétne môže podľa spravodajských predstaviteľov nasledovať a prečo sa ich pozornosť sústreďuje aj na zdanlivo bežné incidenty?

Rusko môže preveriť NATO už v najbližších mesiacoch, varuje český spravodajský šéf

Riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka v rozhovore pre britský denník The Guardian upozornil na možné bezpečnostné scenáre, s ktorými by európske štáty mali počítať. Rozhovor poskytol priamo v sídle českej kontrarozviedky v Prahe, pričom sa venoval najmä možnostiam, akými by Moskva mohla preverovať pripravenosť a jednotu Severoatlantickej aliancie.

Podľa Koudelku sa prípadná provokácia nemusí obmedziť iba na incidenty s dronmi alebo narušenie vzdušného priestoru. Nevylúčil ani vojenskú operáciu menšieho rozsahu na území členského štátu NATO, ktorý má spoločnú hranicu s Ruskom. „Je to možné. Mohlo by ísť o obmedzený vpád, provokácie pod falošnou vlajkou alebo rozsiahlu kampaň na ovplyvňovanie verejnej mienky,“ uviedol Koudelka.

Za mimoriadne dôležitý možno považovať aj časový horizont, ktorý český spravodajský šéf spomenul. Podľa jeho vyjadrenia by k podobnému vývoju mohlo dôjsť v horizonte „mesiacov, nie rokov“. Nešlo však o oznámenie konkrétneho plánu útoku ani o potvrdenie, že Rusko už prijalo rozhodnutie uskutočniť vojenskú operáciu proti niektorému zo spojencov.

Koudelka zároveň zdôraznil, že mnohí ľudia vyvíjajú maximálne úsilie, aby sa takémuto scenáru podarilo predísť. Jeho vyjadrenia preto predstavujú upozornenie na možné bezpečnostné riziko, nie potvrdenie nevyhnutného vojenského konfliktu.

Rusko a možné útoky dronmi: Poľský premiér upozornil na riziko pre východné krídlo NATO

Na možnosť ďalších incidentov upozornil aj poľský premiér Donald Tusk. Počas vystúpenia pred poslancami Sejmu 17. septembra uviedol, že podľa spravodajských informácií existujú ruské plány na hybridné útoky proti štátom, ktoré podporujú Ukrajinu. Medzi potenciálne ohrozené krajiny zaradil aj Poľsko.

Tusk pripustil, že takéto operácie by mohli zahŕňať drony alebo rakety vyslané na územie členských krajín NATO. Moskva by podľa neho následne mohla podobné udalosti prezentovať ako nehody alebo náhodné incidenty, čím by sa pokúsila oslabiť spoločnú reakciu spojencov.

„Existuje skutočné riziko, že drony alebo iné typy projektilov môžu byť vyslané na územie jednej či viacerých krajín NATO na východnom krídle a môžu dokonca spôsobiť škody,“ upozornil poľský premiér podľa denníka The Guardian.

Podľa Tuska by takýto postup mohol mať aj širší politický cieľ. Moskva by sa ním mohla snažiť presvedčiť členské krajiny, že záväzok kolektívnej obrany zakotvený v článku 5 Severoatlantickej zmluvy nemá v praxi takú váhu, akú mu spojenci pripisujú.

Článok 5 stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom NATO sa považuje za útok proti všetkým. Neznamená to však automaticky, že každý členský štát musí okamžite vstúpiť do vojny rovnakým spôsobom. Jednotliví spojenci prijímajú opatrenia, ktoré považujú za potrebné, pričom medzi možné formy reakcie patrí aj použitie ozbrojenej sily.

K Tuskovej výstrahe sa pripojil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý ju označil za opodstatnenú a dobre podloženú. V Paríži sa následne v piatok uskutočnilo mimoriadne rokovanie politických predstaviteľov, počas ktorého sa diskutovalo aj o spravodajských informáciách týkajúcich sa rastúcej hrozby zo strany Ruska.

Rusko podľa lotyšskej tajnej služby zatiaľ nepredstavuje bezprostrednú hrozbu otvoreného útoku

Napriek závažným varovaniam sa európski spravodajskí predstavitelia nezhodujú na tom, že by rozsiahlejší vojenský konflikt bezprostredne hrozil. Britský denník The Guardian počas uplynulého týždňa hovoril s tromi šéfmi európskych spravodajských služieb. Okrem Michala Koudelku poskytli rozhovor aj riaditeľ lotyšskej Štátnej bezpečnostnej služby Normunds Mežviets a šéf švédskej vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby Thomas Nilsson.

Mežviets v rozhovore, ktorý poskytol v sídle svojej organizácie v Rige, upozornil, že bezpečnostnú situáciu treba hodnotiť vecne a bez zbytočného vyvolávania strachu. „Nevidíme náznaky bezprostredného útoku,“ povedal lotyšský spravodajský predstaviteľ.

Zároveň však pripustil, že existujú signály naznačujúce prípravy Ruska na rozhodnejšie kroky v Európe. Otázkou podľa neho zostáva, či Moskva skutočne pripravuje konkrétnu vojenskú operáciu, alebo sa predovšetkým usiluje vytvárať atmosféru neistoty v západných spoločnostiach.

„Stále zostáva otvorenou otázkou, či majú priame a konkrétne plány, alebo je to len súčasť ich celkovej snahy vyvolávať strach a neistotu v západnej spoločnosti,“ vysvetlil Mežviets. Lotyšský spravodajský šéf pripomenul aj skutočnosť, že značná časť ruských vojenských zdrojov je viazaná vo vojne proti Ukrajine. Aj tento faktor je podľa jeho vyjadrení potrebné zohľadniť pri posudzovaní možných ďalších krokov Moskvy.

Pred šírením paniky varoval tiež generálny tajomník estónskeho ministerstva zahraničných vecí Jonatan Vseviov. V sobotu reagoval na obavy, ktoré sa objavovali na sociálnych sieťach, a verejnosť vyzval, aby zachovala pokoj. „Ak bude dôvod obávať sa útoku, buďte si istí, že to jasne povieme. Dovtedy zachovajte pokoj, pokračujte vo svojej práci a podporujte Ukrajinu,“ odkázal Vseviov.

Rusko chce podľa Koudelku stupňovaním napätia oslabiť podporu Ukrajiny

Český šéf kontrarozviedky v rozhovore priblížil aj spôsob, akým podľa jeho hodnotenia Moskva využíva bezpečnostné hrozby na dosahovanie svojich politických cieľov. Ruskú taktiku opísal výrazom „eskalovať s cieľom dosiahnuť deeskaláciu“. Podľa Koudelku ide o postup, pri ktorom sa Kremeľ pokúša zvyšovať napätie a vyvíjať tlak na zraniteľné miesta západných spoločností.

Predpokladaným cieľom takéhoto konania je podľa jeho hodnotenia dosiahnuť, aby európske krajiny pod tlakom bezpečnostných hrozieb ustúpili a obmedzili pomoc Ukrajine. „Veria, že ak budú dostatočne stupňovať napätie, európske krajiny sa rozhodnú Ukrajinu nepodporovať,“ povedal Koudelka.

Takýto tlak sa pritom nemusí prejavovať výlučne prostredníctvom vojenských operácií. Spravodajskí predstavitelia upozorňujú aj na informačné kampane, sabotáže a rôzne incidenty, ktoré môžu preverovať schopnosť bezpečnostných zložiek a politických predstaviteľov reagovať na nečakané udalosti.

Kremeľ však tvrdenia o prípravách útoku na NATO odmieta. Jeho hovorca Dmitrij Peskov po nedávnej návšteve šéfa americkej CIA Johna Ratcliffa v Moskve vyhlásil, že správy o pripravovanom ruskom útoku nezodpovedajú realite ani zámerom Ruskej federácie.

Rusko a sabotážne operácie: Spravodajské služby upozorňujú na zmenu cieľov

Hoci sa názory troch spravodajských predstaviteľov na bezprostrednosť vojenského útoku líšia, v otázke možných sabotáží sa ich hodnotenia zhodujú. Koudelka, Mežviets aj Nilsson upozorňujú, že ruská sabotážna kampaň v Európe sa môže v nasledujúcich mesiacoch zintenzívniť.

Lotyšský spravodajský šéf pritom poukázal na zmenu v charaktere možných cieľov. Podľa jeho hodnotenia mali predchádzajúce sabotážne a podpaľačské útoky často vyvolávať všeobecnú paniku medzi obyvateľmi.

V súčasnosti však spravodajské služby pozorujú posun smerom k objektom, ktoré priamo súvisia s pomocou Ukrajine. „Vidíme, že sa zameriavajú na železničnú infraštruktúru a infraštruktúru podporujúcu Ukrajinu. Teraz pozorujeme posun k cieľom v obrannom priemysle,“ povedal Mežviets.

Podľa jeho hodnotenia by prípadný útok na takýto objekt mohol mať súčasne dva dôsledky. Okrem narušenia dodávok pomoci Ukrajine by mohol vyvolať aj strach medzi európskym obyvateľstvom. Osobitnú pozornosť si preto podľa spravodajských predstaviteľov zasluhujú železničné spojenia, objekty podporujúce Ukrajinu a zariadenia obranného priemyslu.

Rusko a incident s ozbrojeným dronom: Švédsky spravodajský šéf hovorí o zásadnej zmene

Na ďalší rozmer bezpečnostných rizík upozornil šéf švédskej vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby Thomas Nilsson. V rozhovore poukázal na nedávny incident s ozbrojeným dronom pri letisku v nemeckom Lipsku, ktorý vyšetrujú tamojšie úrady. Podľa Nilssona predstavujú podobné udalosti vážny bezpečnostný problém najmä vtedy, ak by mohli ohroziť ľudské životy alebo spôsobiť rozsiahle škody na dôležitej infraštruktúre.

„Poslať ozbrojený dron na rušné letisko uprostred Európy… Ak dôjde k útokom, ktoré môžu spôsobiť straty na životoch alebo zničenie kritickej infraštruktúry s obrovským dosahom na spoločnosť, považujem to za zásadnú zmenu,“ povedal Nilsson.

Švédsky spravodajský predstaviteľ sa domnieva, že Moskva sa prostredníctvom sabotáží usiluje narúšať jednotu spojencov, oslabovať podporu Ukrajiny a vyvolávať obavy medzi obyvateľmi európskych krajín.

Podľa jeho hodnotenia by Rusku vyhovovalo, keby členské štáty NATO zostávali pri zdĺhavých diskusiách o konzultáciách podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy, no nedokázali dospieť ku konkrétnym krokom.

Článok 4 umožňuje členským krajinám konzultovať situáciu, keď sa podľa názoru niektorej z nich ocitne v ohrození územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť niektorého spojenca.

Rusko môže podľa Koudelku zaťažovať tajné služby aj prostredníctvom nejasných incidentov

Bezpečnostné riziká sa podľa českého šéfa kontrarozviedky neobmedzujú iba na samotné útoky alebo ich bezprostredné následky. Koudelka upozornil, že aj neistota o pôvode jednotlivých udalostí môže výrazne zaťažovať bezpečnostné inštitúcie. Spravodajské služby totiž musia preverovať aj prípady, pri ktorých sa napokon ukáže, že s aktivitami zahraničných spravodajských služieb vôbec nesúvisia.

Ako príklad uviedol požiare alebo technické poruchy, ktoré môžu za určitých okolností vyvolať podozrenie na úmyselné konanie. „Teraz musia spravodajské služby vyšetrovať každý požiar alebo každú poruchu ako možný teroristický útok. A to je pre nich dobrý výsledok,“ povedal Koudelka o ruskej taktike. Podľa jeho hodnotenia tak môžu byť bezpečnostné zložky nútené venovať značnú časť svojich kapacít preverovaniu udalostí, ktorých skutočný pôvod nie je spočiatku známy.

Rozhovory troch európskych spravodajských šéfov preto nepredstavujú jednotnú predpoveď, že Rusko v konkrétnom termíne zaútočí na niektorého člena NATO. Poukazujú však na viacero možných scenárov, s ktorými európske bezpečnostné služby počítajú.

Od informačných operácií a sabotáží cez incidenty s dronmi až po obmedzenú vojenskú provokáciu zostáva rozsah možného vývoja predmetom spravodajského hodnotenia. Zatiaľ čo Koudelka nevylučuje závažný incident už v horizonte niekoľkých mesiacov, lotyšská spravodajská služba zdôrazňuje, že momentálne nevidí náznaky bezprostredného útoku.

FAQ: Najdôležitejšie otázky o možnom útoku Ruska na NATO

1. Aký je rozdiel medzi vojenskou provokáciou a otvoreným ozbrojeným útokom na členský štát NATO?

Vojenská provokácia môže mať podobu obmedzeného vpádu, narušenia vzdušného priestoru alebo iného incidentu, ktorého cieľom môže byť preverenie reakcie spojencov. Otvorený ozbrojený útok predstavuje závažnejšiu situáciu, pri ktorej môže vzniknúť otázka uplatnenia kolektívnej obrany podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Rozhodujúce je konkrétne posúdenie udalosti, jej rozsahu a okolností, pričom nie každý bezpečnostný incident automaticky znamená aktiváciu článku 5.

2. Prečo by Rusko podľa spravodajských predstaviteľov mohlo uprednostniť obmedzenú operáciu pred rozsiahlym vojenským útokom?

Michal Koudelka pripúšťa, že Moskva by sa mohla pokúsiť preveriť odhodlanie NATO prostredníctvom menšej vojenskej operácie alebo provokácie pod falošnou vlajkou. Takýto postup by podľa hodnotenia spravodajských predstaviteľov mohol vytvoriť neistotu o tom, akým spôsobom majú spojenci reagovať. Koudelka zároveň upozorňuje, že stupňovanie napätia môže podľa jeho názoru slúžiť na vytváranie tlaku na európske štáty, aby obmedzili podporu Ukrajine.

3. Aký význam má článok 5 Severoatlantickej zmluvy pri prípadnom útoku na východné krídlo Aliancie?

Článok 5 stanovuje princíp kolektívnej obrany, podľa ktorého sa ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom NATO považuje za útok proti všetkým. Každý spojenec následne prijíma opatrenia, ktoré považuje za potrebné, pričom môže ísť aj o použitie ozbrojenej sily. Poľský premiér Donald Tusk upozornil, že prípadné ruské provokácie by mohli podľa jeho hodnotenia smerovať k spochybneniu praktickej váhy tohto záväzku.

4. Prečo sa podľa lotyšskej spravodajskej služby mení výber cieľov možných sabotážnych operácií?

Normunds Mežviets upozornil, že predchádzajúce sabotážne a podpaľačské útoky mali podľa jeho hodnotenia často vyvolávať všeobecnú paniku. V súčasnosti spravodajské služby pozorujú zvýšený záujem o železničnú infraštruktúru, objekty podporujúce Ukrajinu a zariadenia obranného priemyslu. Útok na takýto objekt by podľa Mežvietsa mohol narušiť dodávky pomoci Ukrajine a zároveň vyvolať strach medzi obyvateľmi.

5. Akým spôsobom môžu nejasné bezpečnostné incidenty zaťažovať európske spravodajské služby?

Podľa Michala Koudelku musia bezpečnostné zložky preverovať aj požiare a technické poruchy, pri ktorých existuje podozrenie na úmyselné konanie. Vyšetrovanie takýchto udalostí si vyžaduje čas a personálne kapacity, hoci sa napokon môže ukázať, že nemajú žiadnu súvislosť s aktivitami zahraničných spravodajských služieb. Neistota o pôvode incidentov tak podľa Koudelku predstavuje ďalší spôsob, akým môžu byť bezpečnostné inštitúcie zaťažované.

6. Znamenajú vyjadrenia európskych spravodajských šéfov, že útok Ruska na NATO je bezprostredný?

Nie, z uvedených vyjadrení nevyplýva potvrdenie bezprostredného útoku ani konkrétneho termínu vojenskej operácie. Michal Koudelka pripúšťa možnosť obmedzenej provokácie v horizonte niekoľkých mesiacov, zatiaľ čo Normunds Mežviets uvádza, že jeho služba nevidí náznaky bezprostredného útoku. Európski spravodajskí predstavitelia zároveň upozorňujú na možnú intenzifikáciu sabotáží a ďalších bezpečnostných incidentov, ktoré nemusia prerásť do otvoreného vojenského konfliktu.