SNP sa po tohtoročných oslavách stalo predmetom ostrej kritiky adresovanej premiérovi Robertovi Ficovi.
Slovenské protifašistické hnutie namieta proti výberu historických osobností, ktorým predseda vlády venoval pozornosť.
Vo svojom stanovisku sa venuje aj Európskej únii, vojne na Ukrajine a charakteru prejavov počas osláv povstania.
Autori zároveň upozorňujú na podľa nich výrazný rozdiel medzi pietnym charakterom podujatia a politickými témami premiérovho vystúpenia.
SNP patrí k udalostiam slovenských dejín, ktoré sa pravidelne dostávajú aj do centra súčasných politických diskusií. Výročné oslavy nie sú iba pripomienkou historických udalostí, ale zároveň priestorom pre vystúpenia najvyšších predstaviteľov štátu. Práve obsah takýchto prejavov preto býva pozorne sledovaný. Po vystúpení predsedu vlády Roberta Fica zverejnilo Slovenské protifašistické hnutie vlastné stanovisko. V ňom sa sústreďuje na to, ktorým osobnostiam povstania premiér venoval pozornosť a ktoré podľa autorov obišiel. Kritika sa však nezastavila iba pri historickej časti príhovoru. Hnutie reagovalo aj na Ficove vyjadrenia týkajúce sa Európskej únie, zahraničnej politiky či médií. Zároveň otvorilo otázku, aký charakter by mali mať prejavy štátnych predstaviteľov počas spomienkových osláv. Čo konkrétne protifašisti premiérovi vyčítajú a prečo považujú jeho vystúpenie za problematické?
SNP a spor o osobnosti protifašistického odboja
Slovenské protifašistické hnutie v úvode stanoviska pripomína vlastný pohľad na historický kontext povstania. SNP opisuje ako rozhodný nesúhlas s politikou klérofašistického režimu Slovenskej republiky.
Podľa zverejneného textu tento odpor vyvrcholil v čase, keď prezident Jozef Tiso 28. augusta 1944 súhlasil s príchodom nacistických okupačných jednotiek. Ich príchod sa následne stal impulzom na vyhlásenie hesla „Začnite s vysťahovaním!“
Autori stanoviska zdôrazňujú, že povstanie malo hrdinov pochádzajúcich z rôznych politických táborov a všetci si podľa nich zaslúžia úctu. Práve preto považujú za problematické, ak sa pri pripomínaní SNP vyberá iba určitá časť jeho predstaviteľov.
Osobitne upozornili na generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, ktorých podľa hnutia premiér vo svojom prejave nespomenul. Rovnako sa pýtajú na absenciu mien Jozefa Lettricha a Jána Ursínyho. Na druhej strane pripomínajú, že Robert Fico citoval Gustáva Husáka.
Podľa autorov stanoviska nejde o náhodný výber. Tvrdia, že takýto spôsob pripomínania osobností môže skresľovať národný charakter SNP, keďže na odboji sa podieľali ľudia s odlišným politickým a ideovým zázemím.
SNP, Európska únia a vojna na Ukrajine
Ďalšia časť kritiky smeruje k zahraničnopolitickým témam, ktoré sa podľa protifašistického hnutia objavili v premiérovom príhovore.
Autori poukazujú na Ficovu kritiku Európskej únie. EÚ pritom vo svojom stanovisku označujú za antifašistický projekt, ktorý podľa ich interpretácie vyrástol aj zo snahy zabrániť opakovaniu katastrofických udalostí spojených s fašizmom a druhou svetovou vojnou.
Pripomínajú tiež, že Slovensko je súčasťou Európskej únie, a preto podľa nich nemožno o Únii hovoriť ako o niečom, čo stojí mimo krajiny.
Výhrady smerujú aj k vojne Ruska proti Ukrajine. Hnutie tvrdí, že premiér vo svojom vystúpení ani slovom neodsúdil ruskú agresiu proti Ukrajine. Autori ju označujú za rozpútanie najväčšej vojny v Európe od roku 1945 a odvolávajú sa pritom na postoje bývalého českého prezidenta Miloša Zemana, Valného zhromaždenia OSN a slovenského ministerstva zahraničných vecí.
Rovnako Ficovi vyčítajú, že podľa nich nevenoval pozornosť výzvam ruských predstaviteľov či komentátorov, ktoré hovoria o možnosti bombardovania európskych miest jadrovými zbraňami.
Naopak, podľa stanoviska poskytol premiér výrazný priestor nemeckému novinárovi a jeho otázke položenej v Srbsku. Autori pritom zdôrazňujú, že išlo o novinára, nie o politika, a tento kontrast používajú ako argument pri svojej kritike údajnej jednostrannosti príhovoru.
SNP podľa hnutia nemá byť priestorom na stranícke prejavy
Samostatnou témou stanoviska je samotný charakter osláv. Protifašistické hnutie tvrdí, že pripomienka SNP nemá slúžiť na prednášanie straníckych politických prejavov.
Robertovi Ficovi vyčíta, že túto hranicu podľa jeho názoru nerešpektuje dlhodobo. Autori tvrdia, že v premiérových príhovoroch nedostáva hlavný priestor vzdanie úcty účastníkom protifašistického odboja, ale politická kritika.
V prípade aktuálneho vystúpenia podľa nich prevažovali výhrady smerujúce k politickej opozícii, slobodným médiám a občianskym iniciatívam.
Hnutie zároveň upozorňuje na podľa neho existujúci rozpor medzi zahraničnopolitickými postojmi prezentovanými v premiérovom prejave a oficiálnymi stanoviskami Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. V stanovisku pripomína, že rezort vedie nominant strany Smer, ktorej predsedom je Robert Fico.
Kritika sa týka aj historického rámca príhovoru. Autori tvrdia, že predseda vlády podľa nich nekritizoval politiku klérofašistického režimu, proti ktorému sa časť účastníkov povstania postavila.
Celé hodnotenie preto uzatvárajú mimoriadne ostrým vyjadrením:
„S plnou dôraznosťou upozorňujeme slovenskú verejnosť, že prejav predsedu vlády Róberta Fica nebol povzbudením pre obranu demokracie pred hrozbami fašizmu. Opačne, tejto hrozbe ešte viac pootvoril dvere“
Ide o hodnotenie Slovenského protifašistického hnutia, ktoré týmto spôsobom interpretuje premiérovo vystúpenie. Jeho stanovisko zároveň ukazuje, že spor o spôsob pripomínania SNP sa netýka iba histórie, ale čoraz výraznejšie sa prepája aj so súčasnými vnútropolitickými a zahraničnopolitickými témami.
FAQ: SNP a kritika premiérovho prejavu
Prečo je pri prejavoch venovaných SNP dôležitý výber historických osobností?
Slovenské protifašistické hnutie zdôrazňuje, že na povstaní sa podieľali predstavitelia viacerých politických a spoločenských prúdov. Podľa autorov preto môže jednostranný výber mien vytvárať neúplný obraz o charaktere SNP. V stanovisku konkrétne upozorňujú na Jána Goliana, Rudolfa Viesta, Jozefa Lettricha a Jána Ursínyho.
Ako protifašistické hnutie prepája SNP s Európskou úniou?
Hnutie vo svojom stanovisku označuje európsky integračný projekt za projekt s antifašistickými koreňmi. Zdôrazňuje pritom povojnovú snahu zabrániť návratu režimov a konfliktov, ktoré Európu priviedli ku katastrofe. Ficovu kritiku EÚ preto autori v kontexte osláv SNP vnímajú ako problematickú.
Aký zahraničnopolitický rozpor vidia autori stanoviska vo Ficovom prejave?
Podľa hnutia premiérove vyjadrenia kontrastujú s oficiálnym postojom slovenského ministerstva zahraničných vecí. Osobitne upozorňujú na otázku ruskej vojny proti Ukrajine, ktorú podľa nich premiér vo svojom príhovore neodsúdil. Zároveň pripomínajú, že rezort diplomacie vedie nominant strany Smer.
Prečo stanovisko venuje pozornosť klérofašistickému režimu?
Autori považujú odpor proti vtedajšiemu režimu Slovenskej republiky za podstatnú súčasť historického významu povstania. Preto očakávajú, že táto skutočnosť bude podľa nich jasne pomenovaná aj počas oficiálnych osláv. Premiérovi vyčítajú, že politiku tohto režimu vo svojom vystúpení podľa ich hodnotenia nekritizoval.
Akú funkciu by podľa hnutia mali mať oficiálne prejavy počas osláv SNP?
Podľa stanoviska by v ich centre mala byť predovšetkým úcta k ľuďom, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja. Autori odmietajú, aby sa pietne a spomienkové podujatie menilo na priestor pre stranícku politickú konfrontáciu. Práve politický obsah Ficovho vystúpenia je jednou z ich hlavných výhrad.
Ako stanovisko pracuje s rozdielom medzi štátnou reprezentáciou a straníckou politikou?
Autori rozlišujú medzi úlohou predsedu vlády ako najvyššieho štátneho predstaviteľa na oficiálnej spomienke a jeho postavením predsedu politickej strany. Tvrdia, že počas osláv podľa nich príliš výrazne zaznievali témy spojené so súčasným politickým zápasom. Za problematické považujú najmä kritiku opozície, médií a občianskych iniciatív v rámci podujatia pripomínajúceho SNP.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.