Masarykov tajný list šokuje verejnosť. Hlinku označil za hlupáka, o Nemcoch povedal jasné slová!
Otvorenie tajomného listu, ktorý údajne zanechal Tomáš Garrigue Masaryk pred svojou smrťou, sa uskutočnilo 19. septembra 2025. Očakávania boli vysoké a atmosféra v Lánskom zámku slávnostná. Obálku s nápisom „To keep safe“ slávnostne otvoril Masarykov prapravnuk Tomáš Kotík, pričom prítomný bol aj prezident Petr Pavel.
Samotný list do archívu doručil v roku 2005 právnik Antonín Sum, bývalý tajomník Masarykovho syna Jana. Podľa jeho inštrukcií mal byť list otvorený presne po dvadsiatich rokoch.
List napokon prekvapil viacerými aspektmi. „Dokument vypadá autenticky a je písaný na materiály so znakmi T. G. Masaryka. Takmer celé je to písané v angličtine,“ uviedla historička Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu a archívu AV ČR. Podľa jej výskumu slová v liste pochádzajú z obdobia leta 1934, nie z roku 1937, ako sa pôvodne domnievali.
Masaryk v ňom hovorí o svojom zdravotnom stave, úvahe o smrti, ale aj o budúcnosti štátu. „Jsem nemocný, vážně nemocný. Je to konec, ale neobávám se. Budete pokračovat v práci – víte jak, ale musíte být opatrní,“ zaznelo v preklade Hájkovej.
Masaryk o Hlinkovi aj o Nemcoch: Tvrdé slová bez obalu
V texte sa objavujú aj Masarykove názory na národnostné otázky. Podľa neho malo nemecké obyvateľstvo zostať súčasťou Československa, no s výhradou: „Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac.“
Ešte ostrejšie sa vyjadril v prípade Andreja Hlinku, ktorého priamo nazval „hlupákom“, a to v súvislosti s jeho politickou spoluprácou s maďarskou stranou. Výraz hlupák sa v liste objavuje aj vo všeobecnosti, keď Masaryk hodnotí časť národa: „Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžu veľa urobiť. Nezjednodušujte im to, hádajte sa s nimi.“
Prezident, ktorý bol zvolený až štyrikrát, nezostal ani pred svojím odchodom ľahostajný k osudu republiky. Jeho slová ukazujú, že si uvedomoval dôležitosť diskusie, vzdelania a národnej zodpovednosti.
Masaryk bol po prvýkrát zvolený už 14. novembra 1918, pričom posledná – a zároveň najťažšia – voľba prišla v roku 1934, keď sa musel postaviť mladému Klementovi Gottwaldovi. Napriek zlému zdravotnému stavu získal Masaryk 327 hlasov, zatiaľ čo Gottwald iba 38.
