Ľudia hovoria, že za komunistov bolo lepšie! Odborníci nesúhlasia
◉ Prečo ľudia s nostalgiou spomínajú na život za komunizmu a akú rolu v tom hrá psychológia.
◉ Prečo argumenty o lacnejších potravinách či službách neobstoja pri reálnom porovnaní.
◉ Ako skutočne vyzeral každodenný život v období socializmu a čo v ňom chýbalo.
◉ Prečo je dôležité nezabúdať na temné stránky totalitného režimu.
Život za komunizmu je čoraz častejšie spomínaný ako obdobie pokoja, istôt a lacného chleba. Nostalgia sa v spoločnosti šíri a niektorí ľudia ju vnímajú ako realitu. Psychológovia však upozorňujú na fenomén spomienkového optimizmu, ktorý môže skresliť naše vnímanie minulosti.
Historici pritom varujú, že žiadne „zlaté časy“ v období totality neexistovali. Ceny síce boli nižšie, ale výber minimálny a kvalita života v mnohých oblastiach diskutabilná. Občianske slobody boli potlačené a cestovanie do zahraničia takmer nemožné. Bolo teda v minulosti skutočne lepšie alebo len spomíname na mladosť?
Prečo ľudia idealizujú život za komunizmu
Fenomen zvaný spomienkový optimizmus nie je len vtipným slovným spojením, ale oficiálnym psychologickým pojmom. Znamená prirodzenú tendenciu ľudskej mysle uchovávať predovšetkým pozitívne spomienky a zatláčať tie negatívne do úzadia. To, že sa dnes mnohí vracajú k spomienkam na život za komunizmu, nie je výnimkou.
Psychológovia upozorňujú, že tento jav sa netýka len starého režimu – platí všeobecne. Čím je človek starší, tým viac sa zaoberá svojimi spomienkami. Mladí ľudia si neprehliadajú fotoalbumy každý večer, ale pre šesťdesiatnikov je to bežná činnosť. A keď sa niekto vracia do 70. či 80. rokov, spomína na obdobie, keď mal o štyridsať rokov menej, bol zdravší, bez bolestí a plný elánu. „Nostalgia teda častokrát nie je o dobe, ale o vlastnej mladosti.“
