Ďalší prieskum odhalil nečakaný vývoj! Politické strany klesajú. Jedna skupina voličov má dôvod na radosť. A čo Igor Matovič?

Prieskum SANEP ukázal nové rozloženie politických síl na Slovensku. Súboj dvoch najsilnejších strán sa výrazne vyrovnáva, pričom viaceré politické subjekty zaznamenali pokles podpory. Igor Matovič patrí medzi politikov, ktorých hnutie si oproti septembru polepšilo. Výsledky zároveň naznačujú, že niektoré známe strany by sa do parlamentu vôbec nemuseli dostať.

Prieskum SANEP priniesol na konci októbra ďalší pohľad na nálady slovenských voličov. Politická scéna zostáva rozdelená a rozdiely medzi hlavnými súpermi sa menia. Kým jedni sa snažia udržať získané pozície, ďalší hľadajú spôsob, ako presvedčiť nerozhodnutých voličov. Najnovšie meranie ukazuje, že ani doterajší lídri si nemôžu byť svojou podporou úplne istí. Viaceré strany oproti predchádzajúcemu mesiacu oslabili, hoci nejde vždy o výrazné zmeny. Zaujímavý vývoj nastal aj medzi subjektmi, ktoré sa pohybujú v blízkosti hranice vstupu do Národnej rady SR. Osobitnú pozornosť vyvoláva výsledok hnutia Igora Matoviča a ďalšej parlamentnej strany, ktorej podpora sa citeľne znížila. Prieskum zároveň naznačuje, aké rozloženie poslaneckých kresiel by mohlo vzniknúť po voľbách. Kto sa teda môže radovať a pre koho sú októbrové čísla vážnym varovaním?

Prieskum SANEP: Smer zostáva prvý, náskok pred PS sa stenčil

Najsilnejšou politickou stranou zostáva podľa októbrového merania Smer-SD so ziskom 18,9 percenta. Oproti septembru však prišiel o 0,9 percentuálneho bodu. Jeho najväčší konkurent, Progresívne Slovensko, dosiahol podporu 18,4 percenta, čo znamená mierny pokles o 0,2 bodu. Rozdiel medzi oboma stranami tak predstavuje iba pol percentuálneho bodu. Vzhľadom na uvádzanú štatistickú odchýlku prieskumu nemožno takýto rozdiel považovať za jednoznačný dôkaz náskoku jednej strany. Tretia skončila Republika s podporou 12,1 percenta, pričom aj ona oproti septembru oslabila, konkrétne o 0,8 bodu.

Na štvrtom mieste sa umiestnilo Hnutie Slovensko Igora Matoviča s 8,9 percenta. Práve tento subjekt patrí k výnimkám, pretože jeho podpora sa zvýšila zo septembrových 8,7 percenta. Ide síce len o nárast o 0,2 percentuálneho bodu, v čase poklesu viacerých konkurentov však môže ísť o povzbudivý výsledok. Za hnutím Slovensko nasleduje SaS so 7,7 percenta, Hlas-SD so 6,9 percenta a KDH so 6,4 percenta. Kresťanskí demokrati si oproti predchádzajúcemu meraniu polepšili o 0,2 bodu.

Prieskum SANEP ukázal výrazný prepad SNS

Oveľa nepríjemnejšie čísla prinieslo meranie Slovenskej národnej strane. SNS Andreja Danka dosiahla iba 2,9 percenta, čím sa oproti septembru prepadla o 1,2 percentuálneho bodu. Ak by takýto výsledok dosiahla aj v parlamentných voľbách, zostala by výrazne pod päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup samostatne kandidujúcej strany do parlamentu.

Mimo Národnej rady SR by podľa októbrových výsledkov zostali aj Demokrati so 4,8 percenta, Aliancia – Szövetség s 3,9 percenta a Sme rodina s 3,5 percenta. Demokrati sa tak nachádzajú relatívne blízko hranice zvoliteľnosti, zatiaľ čo SNS od nej delí už viac než dvojpercentný rozdiel. Prieskum zaznamenal aj podporu ďalších strán: Právo na pravdu získalo 1,6 percenta a Strana vidieka 1,1 percenta. Pri subjektoch blízko piatim percentám však treba prihliadať na neistotu merania.

Prieskum SANEP naznačuje rozdelenie 150 poslaneckých kresiel

Októbrové preferencie by podľa modelového prepočtu agentúry znamenali vstup siedmich politických subjektov do parlamentu. Smer-SD by obsadil 36 kresiel a Progresívne Slovensko 35, takže medzi dvoma najväčšími stranami by bol rozdiel jediného mandátu. Republika by získala 23 poslancov, Hnutie Slovensko 17, SaS 14, Hlas-SD 13 a KDH 12 poslancov.

Zaujímavý je aj možný dosah týchto výsledkov na zostavovanie vlády. Smer, Hlas a Republika by mali spolu 72 mandátov, čo by na samostatnú parlamentnú väčšinu nestačilo. Progresívne Slovensko, SaS, Hnutie Slovensko a KDH by matematicky disponovali 78 kreslami. To však neznamená, že by takáto koalícia automaticky vznikla, pretože zostavovanie vlády závisí aj od ochoty jednotlivých strán spolupracovať. Ide iba o matematické porovnanie výsledkov modelu, nie o predpoveď budúcich koalícií.

Prieskum SANEP: Matovič posilnil, no v dôveryhodnosti zaostáva

Samotné volebné preferencie nie sú jediným údajom, ktorý októbrový prieskum priniesol. Agentúra merala aj dôveryhodnosť politických lídrov. Premiérovi Robertovi Ficovi dôveruje 38 percent respondentov, zatiaľ čo Milan Uhrík a Michal Šimečka získali zhodne 37 percent. Igorovi Matovičovi dôveruje 19 percent opýtaných, no nedôveru mu vyjadrilo až 70 percent, čo je najvyššia nameraná nedôvera medzi hodnotenými lídrami. Jeho hnutie tak síce vo volebných preferenciách mierne posilnilo, samotný politik však zostáva výrazne polarizujúcou osobnosťou.

Prieskum SANEP realizovaný pre televíziu ta3 prebiehal od 12. do 26. októbra 2026 prostredníctvom online dotazovania na vzorke 2 300 dospelých respondentov. Agentúra uvádza štatistickú odchýlku ±1,5 percenta. O svojej politickej voľbe bolo rozhodnutých 69,6 percenta opýtaných, ďalších 12,3 percenta váhalo a 18,1 percenta uviedlo, že by sa volieb nezúčastnilo. Výsledky sú preto predovšetkým obrazom voličských nálad v čase zisťovania, nie istým výsledkom budúcich parlamentných volieb.

FAQ – Najčastejšie otázky

1. Aký význam má rozdiel 0,5 percentuálneho bodu medzi Smerom a PS?

Takýto rozdiel znamená, že výsledky oboch strán sú veľmi blízke. Keďže agentúra uvádza štatistickú odchýlku ±1,5 percenta, poradie prvých dvoch strán nie je štatisticky jednoznačné. Prieskum preto naznačuje predovšetkým vyrovnaný súboj.

2. Prečo môže strana s podporou 4,8 percenta zostať mimo parlamentu?

Slovenský volebný systém stanovuje pre samostatne kandidujúce politické strany päťpercentnú hranicu. Strana, ktorá ju pri skutočných voľbách nedosiahne, nezíska parlamentné mandáty. Pri prieskumoch však treba počítať s tým, že namerané preferencie nie sú presným výsledkom budúcich volieb.

3. Znamená rast Hnutia Slovensko, že Igor Matovič získava nových voličov?

Nárast z 8,7 na 8,9 percenta predstavuje veľmi malú zmenu. Bez podrobnejších údajov nemožno určiť, či ide o skutočný presun voličov, alebo o bežné kolísanie nameraných hodnôt. Prieskum však ukazuje, že hnutie si udržuje relevantnú podporu.

4. Môžu strany vytvoriť vládu len na základe matematickej väčšiny?

Na získanie dôvery vlády je pri účasti všetkých 150 poslancov potrebných najmenej 76 hlasov. Matematická väčšina ešte automaticky neznamená politickú dohodu. Rozhodujúce sú aj programové priority, vzťahy medzi lídrami a ochota jednotlivých strán spolupracovať.

5. Aký je rozdiel medzi volebnými preferenciami a dôveryhodnosťou politikov?

Volebné preferencie merajú podporu politickým subjektom. Dôveryhodnosť vyjadruje postoj respondentov ku konkrétnym politickým osobnostiam. Preto môže mať strana relatívne stabilnú voličskú základňu aj vtedy, keď jej predsedovi veľká časť verejnosti nedôveruje.

6. Ako môže skupina nerozhodnutých voličov ovplyvniť výsledok volieb?

Nerozhodnutí voliči predstavujú skupinu, ktorej konečná voľba ešte nie je ustálená. Ak sa väčšia časť z nich prikloní k určitému politickému subjektu, môže to ovplyvniť poradie strán aj prekročenie hranice zvoliteľnosti. Z aktuálneho prieskumu však nemožno spoľahlivo predpovedať, ako sa títo voliči rozhodnú.