V kuchyni sú síce jedlá podobné, no recepty si prispôsobili. Kapustnica má už vlastnú rodinnú verziu, ktorú ladili vyše dvoch desaťročí. O hríby sa stará sama Remišová – je vášnivou hubárkou a má svoje overené miesta, kde ich v lete zbiera a suší pre celú rodinu.
Kým dnes si večeru vychutnávajú v pokoji, kedysi to tak nebolo. Spomienka na kapra ju dodnes mrazí. „Pamätám si, že v našej rodine kvôli kaprovi vždy bol stres – ja som plakala ako dieťa, že kapra, ktorý už týždeň pred Vianocami plával u nás vo vani, otec zabil,“ spomína. Výsledkom bolo ticho medzi ňou a otcom, kúpeľňa pripomínala krvavý horor. Aj preto sa s manželom rozhodli dať prednosť pstruhom, ktorí si vyžadujú menej stresu a viac pohody.
Veronika Remišová stavila na pokoj a rodinu
Okrem ryby nesmú na stole chýbať pupáky, sladkosť, ktorú si Remišová priniesla zo svojej rodiny. „Biele rožky sme nakrájali na kolieska, opiekli na masle dochrumkava. Následne sa zaliali horúcim mliekom s roztopeným medom a maslom a posypali mletým makom a práškovým cukrom,“ opisuje tradičný recept, ktorý má v ich rodine dlhú históriu.
V ich domácnosti sa snažia vyhýbať vianočnému stresu a namiesto dokonalosti vsádzajú na pokoj. „Sme im za to veľmi vďační, ale v rodine sme zaviedli viac pokoja, pohody, menej stresu a menej dokonalosti,“ dodáva. Tento rok ju navyše v pečení nahradil ich syn, ktorý prekvapil vlastnými cukrárskymi schopnosťami.
„Som skoro odpadla, keď na charitatívny trh v škole, ktorého výťažok išiel na misie v Afrike, upiekol 4 torty, na ktoré by si ani ja nebola trúfla,“ priznáva hrdá mama. O to menej práce ju čaká tieto sviatky – a o to viac si môže užiť pohodu pri vianočnom stole.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.